v spánku sa často strácam
blúdim neznámymi miestami
bez telefónu dokladov
peňazí
ubytovacie oddelenie
mi zatvárajú pred nosom
je večer
zostávam s veľkou taškou
na intráku bez kľúčov
lovím v pamäti
číslo izby kamarátky
nič len tma
od dverí do dverí stláčam kľučky
nikoho nepoznám
posledný vlak dávno odišiel
chytá ma panika
kde prečkám noc
samotná
neznámi ľudia
neznáme ulice
neznáme pocity
nepatrím nikam
dočista vytrhnutá
ako zub
ráno si lámem hlavu
čo mi chcú
tieto chronické sny
pošepnúť
Podvědomí...ztráta blízkého člověka vykoření. Taky jsem je mívala, hodně podobné.
26.06.2025 06:17:12 | Philogyny1