Na oblohe čierne mraky visia,
vkročím do lesa, sama, pyšná.
Nebojím sa, možno trochu,
si so mnou, myslím, v duchu.
Je tu tma a predsa vidím na cestu.
To Luna žiari ako amulet na mojom krku.
Ona biela on červený, spolu dodávajú mi silu.
Chcem prežiť, o žití nehovorím, možno ...
Som hlboko v lese, teraz už mám strach.
Našla som ju, tú magickú priepasť.
Vidíš? Dno trblieta sa hviezdami,
ani jedna nie je moja, som bezhviezdná.
Nežiarim, pre koho by som mohla?
Tá priepasť, je len ilúzia, nemá ani dno.
Ak skočím, nevšimne si nikto,
že dotkla som sa hviezd ...