Budík

Ráno unavené oči,

padli na sklo budíka.

V ktorom všetko sa len točí,

mňa sa to však netýka.

Traja neposední bratia,

tichou hrou na chytačku.

Čas v priestore si krátia,

,kto prejde rýchlo otočku.

Tenký dlhý, taký splašený.

Neustále náhli sa.

,,Bo nie je času vážený´´

3,2,1 štart ,, O minútu vrátim sa´´.

Nepostojí, nepokecá,

na to treba zastať predsa.

Nečaká však zato plácu,

Len si robí svoju prácu.

Druhý, dlhý ten je hrubý.

Povie Vám to na rovinu.

Načo toľko zhonu, ,,Stačí prísť až o hodinu´´.

Voľným okom, zdá sa stojí,

Ale kdeže stáť sa bojí.

Dopredu ho ženie sila,

ktorú ruka natočila.

Ešte je tu malý hrubý, stojí ako do počtu.

Rozvážny a tichý, čaká ako na poštu.

Nenáhli sa, neponáhľa, stojí ako v hore peň.

Čo všetko len môžeš stihnúť, keď máš nato celý deň.

Môžeš bežať, môžeš kráčať, sedieť ako ponocný.

Len sa nezabudni obzrieť, či si nebol zbytočný.