Nestojím za žiadny pocit,
okamih, čo večnosťou mal byť,
len prázdny dotyk, zrýchlený dych,
už by si asi mala ísť.
Nechať obálku na nočnom stolíku?
Zatvoriť dvere za sebou, mlčky, potichu,
večerný vánok hraje sa ti s vlasmi,
zahodíš cigaretu do trávy.
Pocit stráca sa ako jemný pásik dymu
z odhodenej cigarety, už nehorí.
A predsa ... nejaký pocit mám,
že nestojím za nič..ani za ten plač.
To je taká intenzívna, melancholická báseň! Cítiť z nej všetku tú bolesť a prázdnotu! Nádherne zachytený ten pocit, keď vieš, že niečo sa skončilo a ty už si len pozorovateľ. Ten obraz s cigaretou v tráve a vánkom vo vlasoch je geniálny!
24.09.2025 07:17:41 | IronDodo