V šumení listov je sila, jesenná nostalgia,
kráčam alejou, kde deti zbierajú gaštany,
pozerám do korún stromov, farebných,
je čas rozmýšľania, sĺz a samoty.
~
Topánky šmýkajú sa na mokrých listoch,
prší, fúka vietor, nemám ani plášť,
nesnažím sa schovať, zohriať,
nevnímam chlad ani čas.
~
Počujem deti kričať, našiel som gaštan,
hľadajú, smejú sa, žijú ...
Môj čas sa zastavil v nemých slovách,
~
/ niekde medzi mal som to urobiť ? urobil /
~
V objatí jesenných dní, čaju a spomienky,
netrúchlim, obaja sme to chceli, asi,
len jedno milé slovo ...
~
... Papagájik ...