xxx

Môcť sa tak skrútiť do klbka,

na veky ležať na studenej zemi.

a

Nechať tiecť slzy do horského potoka,

nechať pocity odniesť prúdom vody.

a

Vykričať bolesť duše do zeleného ticha,

objímať rukami svoje ramená.

a

Kolísať sa len tak dopredu, dozadu,

z ničoho nič sa hystericky rehotať.

a

Nehľadieť na ľudí, čo za blázna ma považujú,

no tak, úbožiaci, kto hodí prvý kameňom.

a

Až dosmejem sa nepríčetne, vstanem,

budem to zase ja, vrátim vám hodený kameň.

a

Uverte, že trafím sa správne, 

do teba, aj do toho vedľa.

a

Svojich priateľov opäť budem chrániť, 

v plnej svojej sile!