Anotace: Táto báseň vznikla, keď som sa prechádzala pred pár rokmi po parku v mojom rodnom meste.
NÁVRAT
tá istá alej
jantárový šat
chladom pulzujúce pery
starý park
studená lavička
hreje ešte stále
až neverím
tomu sprítomneniu detstva
doznieva vo mne
ševelí navečer
vyhovuje mi táto
novembrová sonáta...
nik a nič ma nehýčka
a predsa sa cítim
tak bohatá

Námět listopadu je zpracován hezky. Já osobně tento měsíc nesnáším, ale zde autorka opravdu ví o čem chce psát. Díky
19.12.2025 14:46:51 | Admirál
Ďakujem, teším sa, že predsa len si dal aspoň tu novembru šancu. :)
Prajem krásne sviatky.
19.12.2025 22:41:19 | BlueZ
Nádhernej obraz,
ve slovech odraz
toho, co bylo...
dětství je bohaté
prožívá zplna
a lavička v parku dodnes hřeje
tím že připomene**
20.11.2025 18:41:57 | cappuccinogirl
Veľké ďakujem, cappuuu, na tej lavičke by bolo o čom sa rozprávať, o obrazoch detstva, života, odrazoch v dušiach v slovách, čo hrejú...ako čajík teraz na jeseň...s vôňou jabĺk a škorice...ale netreba zabudnúť aj na sladké kapučíno, to je jasné :)**
21.11.2025 20:43:34 | BlueZ
Tomu rozumím.
Krása veliká, text i obrázek!
Taky jsme měli nedaleko gymplu v parku lavičku.. scházeli jsme se na ni každej jeden den před školou, ať bylo počasí jakýkoliv, dva kluci a divče, kamarádi... neskutečně nádherné roky to byly...
Lavička už není. Park zmodernizovali... :-/
14.11.2025 15:11:22 | La Suneteto
Ďakujem za milý koment, La Suneteto, áno, stačí prejsť okolo týchto miest a človek sa prenesie v čase nazad... :)
14.11.2025 15:26:38 | BlueZ
Novebrový dážď
keď nádej ticho leje
hodvábne i vábne
do jantárovej aleje
/Rk našťastie je mesto, kde pre KR nie je miesto /
14.11.2025 06:16:45 | LV