Ahoj, priateľ môj drahý, zdravím ťa z veľkej diaľky,
mám pocit, ako by si moju pomoc potreboval,
však ani slovkom sa nezmieniš, že nie je ti dobre,
domýšľam si z ticha tvojho, povedz, priateľ, čo sa stalo?
Stránky tvojich neexistujúcich dopisov belobou žiaria,
už ani ozvena sa neodráža od mojich slov, čo posielam ti,
život je náročný, viem, no v hĺbke srdca snáď praješ si
trochu priateľskej náklonnosti, či pohár dobrého vína.
Nestojím o Amorov šíp, len nebuď v objatí Morfea,
nadávaj, krič, hoď hrnček o stenu, všetko môžeš,
len nerozbíjaj slová medzi nami, nenechaj vyhrať
nesprávne pocity, nie vzdialenosť, ticho nás zabíja.
Priateľstvo je podstatou života, cestou, ktorá ťa vedie
od známich k priateľom, k láske, začiatkom aj koncom,
tak zober pero do ruky, priateľ môj vzácny, ja čakám...
odkaz vo fľaši či dopis s pečaťou, priateľovi... navždy!