xxx
xxx
Nepíšem pre vás,
ale pre svoju ubolenú dušu.
Tak neplýtvajte slovami,
ak nepáči sa vám to.
~
Nerozumiem poézii,
vy možno áno.
Rozumiem však pocitom
čo sú moje,
čo dokážu ničiť moju dušu,
roztrhať srdce.
~
Neviem, či zaslúžim si
kruté zaobchádzanie.
Ak myslíš si že áno,
tak pokračuj.
~
Hneď aj nechaj kvety
pri mojom hrobe,
sviečku prosím zelenú,
pre trochu nádeje,
čo mala som za života.
~
Zničil si tú trochu lásky
čo som mala,
veď sa toľko nesnaž,
tvoje dielo sa podarilo,
koniec básne je už na dosah...
~
Tak zbohom,
možno niekedy nabudúce...
No radšej nie...
aj tak určite zakopnem
zasa niekde ...
Poslední tipující: cappuccinogirl, RadoRoh, Iva Husárková, IronDodo, Protos1182, Marťas9, xMichael, mara539, Jan Kacíř, Psavec, ...
Komentáře (9)
Komentujících (5)
Doporučit
Tisk
Já mám ráda tvá díla
mají rukopis bosorky
která je mi v lecčems blízká:-)*
23.11.2025 00:19:18 | cappuccinogirl
Poezie je součást duše,
je klasická psychoterapie,
každý se vypíše,
jak může.
Moderní doba samoty
žádá i trochu sdílení.
Není čas na scházení.
A převáží čas roboty.
19.11.2025 11:53:09 | mkinka
Nepíšem pre svet,
len pre ticho vo mne.
Slová padajú,
ako listy v studenom vetre,
a hoci ich počuje málokto,
cítim ich v každej bunke.
Srdce moje sa trhá,
nocou chodím bosá,
hľadám záblesky,
čo mi raz svietili,
teraz zmizli v hmle.
Nepýtam sa na odpoveď,
ani na spravodlivosť,
len nech mi zostane kúsok pokoja
v tých najtemnejších chvíľach.
A ak príde deň,
keď slnko zasvieti cez praskliny,
možno sa dotknem nádeje,
ktorú som si myslela, že som stratila.
No dnes
len dýcham ticho,
nechávam bolesť byť,
a pozerám, ako vietor unáša listy
mojej ubolenej duše…
19.11.2025 11:34:35 | xMichael