xxx

xxx

Je mi smutno, priateľ môj,

keď pomyslím na teba.

Kde tvoja duša blúdi a kde moja?

Spolu nie sme ani každý sám.

                          ~

Chcem vrátiť čas, keď rozhovor bol priorita,

keď len v slovách radosť bola skrytá.

Prianie rána či noci bolo denne,

úsmev v každej vete, smiech medzi riadkami.

                           ~

No nič netrvá večne, netvrdím, že chápem.

Snažím sa žiť v realite, nedarí sa, ako ďalej?

Asi už len zabudnúť, na to čo bolo naše,

Pár okamžikov, z ktorých budem žiť večne.

 

Autor Bosorka9, 09.12.2025
ikonkaKomentáře (4)
ikonkaKomentujících (3)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
líbí

Ze života, upřímné a důvěrné v prostoru plachých vět.

09.12.2025 14:09:03 | mkinka

líbí

Ano

09.12.2025 14:12:24 | Bosorka9

líbí

Někdo do člověka vyoře takovou brázdu, že nelze jinak než žít přeoraný.

09.12.2025 14:02:49 | Jan Kacíř

líbí

Je to tak

09.12.2025 14:12:10 | Bosorka9

© 2004 - 2025 liter.cz v1.8.5 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí ⋅ Osobní údaje ⋅ Provozovatel