Je mi smutno, priateľ môj,
keď pomyslím na teba.
Kde tvoja duša blúdi a kde moja?
Spolu nie sme ani každý sám.
~
Chcem vrátiť čas, keď rozhovor bol priorita,
keď len v slovách radosť bola skrytá.
Prianie rána či noci bolo denne,
úsmev v každej vete, smiech medzi riadkami.
~
No nič netrvá večne, netvrdím, že chápem.
Snažím sa žiť v realite, nedarí sa, ako ďalej?
Asi už len zabudnúť, na to čo bolo naše,
Pár okamžikov, z ktorých budem žiť večne.