Priateľ drahý, používaj slová uvážlivo,
s citom, láskou a rozvahou, no priamo,
neurážaj sa, keď pravdu ti poviem,
zrak odo mňa neodvracaj, prosím ťa.
Chcem len tvoje dobro a správnu cestu ti ukázať,
lebo cez svoje chmúry na duši nevidíš deň slnečný,
pôjdeme spolu cestou, ktorú zvolíme si, asi kľukatou,
ako správne podotkol si, niet nič, čo by nás rozdelilo.
Tak opäť apelujem na tvoj rozum a cit ku mne,
ak nejaký ešte máš, rozvibruj srdce svoje šťastím,
nie vždy na oblohe mračno je, počuješ ma, priateľ?
Svoje slová myslím vážne, bez urážky, s láskou k tebe.
... amicus donum e caelo est ... priateľ je dar z neba ...