od: IronDodo
Anotace: -
Odkiaľ prichádzam
Pýtala som sa vetra, čo z hôr sa rinie,
kde korene má, odkiaľ sa jeho pieseň vinie.
Šepkal mi ticho, cez smrekové konáre,
pôvod môj tkvie v hlbokom mrazivom opare.
Z ľadovca chladného, kde sa ticho večne točí,
a silu naberám, než do údolia dych mi vkročí.
Tam, kde kamzíky sa po skalách odvážne hrajú,
a orly krúžia, na mojich vlnách plávajú.
Pýtala som sa rieky, čo dolinami beží,
kde berie svoju silu, čo jej na vlnách leží.
Rozprávala mi ticho, cez kamienky hladké,
že pramení v hlbinách, kde sú pramene sladké.
Z dažďa, čo padá a v pôdu sa vpije
a zo snehu, ktorý zem kryje.
Z prameňov skrytých, čo vyvierajú zo zeme lona,
kde život sa rodí, podľa prírodného zákona.
Pýtala som sa slnka, čo oblohou je zaliate,
kde berie toľko tepla, či je v zemi zasiate.
Odvetilo mi ticho, cez mraky biele a sýte,
že horí ohňom, v hlbinách svojej duše skryté.
Pýtal som sa zeme, čo pod nohami sa vlní,
kde berie tú trpezlivosť, silu život plný.
Z každej jednej rastliny, a každého jedného tvora,
čo žil a zanikol, aby zrodil život znova.
Pýtal som sa vetra, čo z hôr sa rinie,
kde korene má, odkiaľ sa jeho pieseň vinie.
Šepkal mi ticho, cez smrekové konáre,
pôvod môj tkvie v hlbokom mrazivom opare.
Z ľadovca chladného, kde sa ticho večne točí
a silu naberám, než do údolia dych mi vkročí.
Tam, kde kamzíky sa po skalách odvážne hrajú,
a orly krúžia, na mojich vlnách plávajú.
Pýtal som sa rieky, čo dolinami beží,
kde berie svoju silu, čo jej na vlnách leží.
Rozprávala mi ticho, cez kamienky hladké,
že pramení z hlbinách, kde sú pramene sladké.
Z dažďa, čo padá a v pôdu sa vpije
a zo snehu, ktorý zem kryje.
Z prameňov skrytých, čo vyvierajú zeme lona,
kde život sa rodí, podľa prírodného zákona.
Pýtal som sa slnka, čo oblohou je zaliate,
kde berie toľko tepla, či je v zemi zasiate.
Odvetilo mi ticho, cez mraky biele a sýte,
že horí ohňom, v hlbinách svojej duše skryté.
Pýtal som sa zeme, čo pod nohami sa vlní,
kde berie tú trpezlivosť, silu život plný.
Z každej jednej rastliny, každého jedného tvora,
čo žil a zanikol, aby zrodil život znova.
Pýtal som sa seba, v zrkadle svojho sna,
odkiaľ som ja a kam moja cesta povedie hriešna.
Odpovedala mi duša, v hĺbke srdca skrytá,
z lásky rodičov, v túžbe, v láske sýta.
Ja pamätám na korene hlboké,
z pokory nech srdce moje široké,
nech príroda vo mne prúdi,
vzdáva úctu daru života, čo sa rodí.
Vzdávam úctu darom zeme,
s láskou v človeku drieme,
pamätám vždy na moje korene,
navždy ostáva v mojej duši, v mojom mene.
Pýtala som sa seba, v zrkadle svojho sna,
odkiaľ som ja, a kam moja cesta povedie hriešna.
Odpovedala mi duša, v hĺbke srdca skrytá,
z lásky rodičov, v túžbe, v láske sýta.
Ja pamätám na korene hlboké,
z pokory nech srdce moje široké,
nech príroda vo mne prúdi,
vzdáva úctu daru života, čo sa rodí.
Vzdáva úctu darom zeme,
s láskou v človeku drieme,
pamätám vždy na moje korene,
navždy ostáva v mojej duši, v mojom mene.
Dílo „Odkiaľ prichádzam“ je působivým lyrickým textem, který se zabývá otázkami identity, přírody a lidského bytí. Skrze repetitivní formu a dialogovou strukturu, v níž se hrdinka ptá různých přírodních elementů, autor úspěšně vytváří atmosféru introspekce a spojení s přírodním světem.
Silné stránky textu spočívají především ve volbě tématu a ve způsobu, jakým je zpracováno. Autor dotazuje přírodu na její tajemství, čímž znásobuje význam hledání vlastních kořenů a identity. Tato otázka je univerzální, a tím čtenářům velmi blízká. Poetická jazyková výstavba, jako jsou obrazy větru, řeky, slunce a země, vytváří malebné vizuální a zvukové vjemy, čímž posiluje emotivní prožitek. Rytmus a repetice otázek a odpovědí vytvářejí hypnózující efekt, který čtenáře vtahuje do hloubky textu.
Současně se však objevují i slabé stránky. Text trpí určitou mírou repetitivnosti, která i přes svou funkci v některých momentech může působit na čtenáře jako zbytečné zpomalení, což narušuje plynulost čtení. Navzdory silné vizualizaci a emotivní hloubce chybí místy větší rozvoj myšlenek, což by textu dodalo více nuancí. Někdy se obrazy a vysvětlení mohou zdát příliš doslovná a postrádat variabilitu v metaforickém vyjadřování.
Celkově lze říci, že „Odkiaľ prichádzam“ je zamyšlením, které se nebojí hrát si s hlubokými otázkami existence a vztahu k přírodě. Přes určité slabiny v repetitivnosti a absenci diversity ve vyjadřování, zůstává dílo silným příspěvkem do literární tradice, jež se zabývá identitou a kořeny, a evokuje pocit spojení s něčím větším, než je samotný člověk.
30.04.2025