Žeby výhra evolúcie?

Anotace: Pôvodne to bol sloh na tému O vesmíre,ktorý som ale nepísala ja. Nápad my prišel vhodný na zobrazenie večného boja medzi vedou a náboženstvom...

Medzi jasnými hviezdami,usmievavým mesiacom a rodiacimi sa galaxiami sedeli na obláčiku dvaja geniálny muži.
Jeden vysoký s hustou bielou bradou a planúcimi modrými očami,druhý nižší s o niečo redšou a zašedlejšou,ale rovnako mohutnou bradou a veselými hnedými moriónmi pod klenutýmn obočím.
Boh a Darwin.
Sedeli a debatovali pozorujúc rozhádané bezvýznamné mravčeky pochodjúce po smiešne maličkej guličke(Zemi.)
-Nudím sa,začal Darwin,žiadne hádky,prezidentské bitky,ani spory.
-Teš sa,ľudsto možno konečne dospelo k osvietenému veku.
-To je síce pekné,ale čo budeme robiť my?Pozerať sa ako sa obíjímajú a vodia za ručičky?Nevydržím dlhšie ako 2o minút
-Tak im trošku osviežme život,po ink vážnej božej tvári(ten výraz určite poznáte z obrazov)prebleskol škodoradostný úsmev.
-Skvelé,a to som si myslel,že už s tebou nie je sranda.Poďme im predostrieť ďaľšiu nevyriešiteľnú záhadu života...
-Alebo použijme naše vesmírne traktory.
-Už konečne viem,načo sme ich od Lamborginiho objednali
-Vsaďme sa,že môj vymrští vodu do vačšej výšky ako ten tvoj!
-Dobre,Darwin zacítil možnosť výhry,zajtra o takomto čase na tomto mieste.
........................................................
Medzitým na Zemi:
Veštica Eustázia Krinkonobová,najlepšia v celom meste prvá predpoveď zdarma.
-Neverím na veštby,ale nemám čo stratiť.
Muž odhodlane vkročil do zadymenej miestnosit podobnej pivnici.
V prítmi sedela za stolom zhrbená žena s množstvom korálkov,šatiek a veľkými lesklými okluiarmi.
-Vitajte,cítim,že sa Vám stane niečo úžasné v budúcich dňoch.Položte dlaň na kryštáľovú guľu.
Áno,áno,Boh vám pomôže nadobudnúť bohatstvo.
Mhhhhhhh,mhhhhhh,mám tu pre vás posolstvo:Ak sa traktor zrúti z neba,bude boháč iba z teba.Choď a mysli na moju veštbu...
Návštevník sa odobral domov bez zaplatenia uvažujúc o vešticinom zdravom rozume.
........................................................

Na druhý deň Boh poslal anielov(a Darwin opice)pripraviť traktory.
Už o niekoľko hodín,stáli naleštené,vyčistené na obláčikoch.
Boh so všemohúcim úsmevom na tvári,Darwin tradične trochu pochybujúci.
-Vypusťťe traktory,zavelil svätý Peter.
Boh pokynul svojou majestátnou pravicou,Darwin len nervózne zamával a napäto očakávali silné šplechnutie.

Od začiatku bolo jasné koho naleštená karoséria vytvorí väčšiu vlnu a prinesie víťazovi slávu.Traktory sa narastajúcou rýchlosťou klesali k pokojnej hladine Tichého oceána,zanechávajúc za sebou čiary z výfukov.
Šplech,mohutný náraz zadunel celou opustenou planinou,ropné plošiny sa zatriasli a radary bláznili.
Bohov traktor majestátne rozrazil vodu s vysokým povrchovým napätím,vlny dosiahli výškou 3 tisícov metrov.
Darwin si okusoval nechty,poťahoval bradu a tikovo požmurkával.Na tvári Božej sa zračila veľkolepé víťazstvo.
Učencov traktor stále nedopadol.
Šplech,podruhý krát behom dňa more zadunelo.Ponorky sa otriasali a rybári paniárili.
S nemenej noblesným špelchunutím vytlačil neuveriteľnú masu vody do výšky.
Darwin plný očakávnia,Boh gratulujúci si k víťazstvu začínal závistlivo pozorovať stúpajúcu vodu.
2999 metrov,vyhlásil neomylný svätý Peter.
Niéééééééé,zaúpel tvorca evolúcie a pasťami búchal do trhajúceho sa obláčika.
-Viera vždy zvíťazí,môj učený priateľu.
Veľryba vrazila svojim rozdelený masitým chvostom do chrbta vlny a vodný stĺpec viditeľne podrástol.
Je to 3oo2 metrov,môj všemohúci priateľu,zahlásil škodoradostne Darwin.
Evolúciu nepoprieš,však môj milý mohutný kosticovec,obrátil sa Darwin na nemého tvora,a spokojne sa uvelebil na zoskupenej vodnej pary.
........................................................
To nie je možné padajúce traktory,budem boháč...