List stratený
Osamelý utečenec
zo stromu spomienok,
kedysi pigment leta,
zafírového neba,
zo životom v žilách.
Teraz,
v objatí chladnej vody,
ponorený do prítomnosti,
odraz pomalého pádu.
Žiadna kráľovská koruna jesene,
žiaden bronzový plášť.
Len mokré zrkadlo,
modrého neba.
Rozplynie sa
medzi kameňmi sľubov,
v rieke času.
List leta,
stratená správa,
neprečítaná.