tik tak

neviem, poznás ten pocit..stat na kraji utesu, ked staci urobit krok a poletís,ked bolest a smutok dosahuje svoje maxima no na dosah ruky
je zaplavená slnecná pláň. Ked tieto pocity biju v tebe sucasne a ty stojis a cakas na hrane.Ako ked pozeras na fotku,slnkom zaliata savana a ty myslou v nej. usmiata a plná po okraj.Náhle precitnes,a studený vietor ti hladí líca.Chvíla ked tuzis spravit krok vpred,natiahnut ruku k tomu druhemu, zburat pravidlá, vykricat pravdu alebo aj mlcat..ale spolu dlan v dlani byt tichým spojencom.schulenym milencom.naozaj zit.