Iskra nádeje

Iskra nádeje

Túžil som byť tentoraz ako mráz,
dotieravý, keď sa ti vkráda do žily.

Pod nechty, tíško zájsť,
vkĺznuť pod perinu a už neodisť.

V zmrznutých rukách
náš dych zapaľuje plameň,
ľadové zovretie nemôžeš zadržať.
Cez zimný vietor kráčame s horiacim srdcom,
naše sny sa zapaľujú, vedú nás snehom.
Omrznutá zem pod našimi nohami sa poddáva
a noc sa premení na žiarivý deň úsvitu.
Vydajme sa teda vpred s odvahou jasnou,
lebo aj v zúfalstve zostáva nádej,
v zmrznutých rukách držíme dar svetla; iskra, ktorá roznecuje život v našich žilách.