V tichý večer

V tichý večer

V malej,
izbe, šepot hrá symfónie
a svetlo jemne tancuje s čiernymi tieňmi,
 steny objímajú tajomstvá minulých okamihov
a čas kráča po špičkách,
nezanecháva za sebou malé ručičky.

Knihy na policiach rozprávajú nevýslovné príbehy,
záclony sa trasú blaženosťou milenca,
jemné ozveny snov v ich záhyboch.
Nábytok stojí v nehybnej milosti,
každý kúsok si nájde svoje miesto,
láskyplný priestor.

Hviezdy žmurkajú cez sklo, akoby zdieľali vzdych,
v tomto požehnanom útočisku pod nebeskými mrežami.