Bosorka a Čierny drak

Chceš objať, priateľ môj?

Vidím, že potrebuješ povzbudiť.

Nemôžeš ma objímať, nie som tvoj.

Teraz si ma rozosmutnil, ale máš pravdu, nie si môj,

si priateľ na duchovnej úrovni.

Nie ani to nie som, rozmýšľaj,

kto alebo čo vlastne som, pre teba.

Ak nie si môj, potom môžeš byť všetkých,

aj to by nemuselo byť zlé.

Ty chceš, aby som patril iným?

Nie, zle chápeš moje slová, si môj,

bez nároku na teba.

Viem, nedáva to veľmi zmysel, ale len rozumom.

Myslím, že je len jediné miesto, čo to pochopí.

Nerozumiem, vysvetli, prosím.

No, ak rozum vylúčil možnosť, že si môj,

potom srdce vie viac, ono rozhodne,

kam patríš a komu.

A tá druhá vec?

Je to duša, čo blúdi po svete a našla teba,

pritúli sa k druhej duši, na inej úrovni,

bez rozumu a ďalších rozhodnutí.

Krásne si to povedala, priateľka moja,

ale stále ti nepatrím.

Hmmmm, zatvor oči a nadýchni sa, čo cítiš, pri mne?

Skúsim, ale trochu sa bojím.

Prečo? Neublížim ti.

Viem, že nie, no mohla by si odísť.

A toho sa bojíš?

Áno.

Potom mi patríš.

Možno.

Neboj sa, nechcem ťa vlastniť.

Si slobodný a vždy budeš,

ak sám sa takto rozhodneš, priateľ môj.

Nechám ťa lietať vo svojom svete.

Ty máš svoj, ja tiež, naozaj?

No aj tak si patríme, voľne, nezávisle, slobodne.

Ako ešte?

Nebezpečne.

Usmievaš sa, tajomne, skoro ako ja.

                         ~

V tieni leží Čierny drak, je spokojný.

Bosorka vedľa neho, zaspala, kľudná v bezpečí.