Návštěvnost
PRÁZDNA KNIHA - 2 (Čítanie medzi riadkami )
PRÁZDNA KNIHA - 2 (Čítanie medzi riadkami )
Sbírka: PRÁZDNA KNIHA
Každý prívrženec čo i len jednej konšpiračnej teórie si navždy zapamätal pocit, keď spoznal pravdu.
Keď spoznal, že isté skutočnosti, súvislosti či udalosti začal vnímať inak ako zvyšok sveta.
Že sa skrátka stal vyvoleným.
Obdobne tomu bolo i u mňa pri Prázdnej knihe. V istom okamihu som už jednoznačne vedel, že to, čo som kúpil, nebol diár. Možno ešte chvíľu po manželkinom príchode a jej slovách som zaváhal, priznávam. No už cestou k autu som pochopil. Určite to nebola náhoda, kúpa tej knihy. Niekto ju predsa zaradil medzi beletriou. Potom ju možno ešte niekto ďalší tak zaregistroval. A za knihu ju okrem mňa pokladali aj mladý predavač i jeho kolegyňa.
Obdobne tomu bolo i u mňa pri Prázdnej knihe. V istom okamihu som už jednoznačne vedel, že to, čo som kúpil, nebol diár. Možno ešte chvíľu po manželkinom príchode a jej slovách som zaváhal, priznávam. No už cestou k autu som pochopil. Určite to nebola náhoda, kúpa tej knihy. Niekto ju predsa zaradil medzi beletriou. Potom ju možno ešte niekto ďalší tak zaregistroval. A za knihu ju okrem mňa pokladali aj mladý predavač i jeho kolegyňa.
Nie, nie ... Toľko blbcov na tak malom priestore a v takom krátkom časovom období sa okolo Prázdnej knihy vyskytnúť nemohlo.
Bolo v tom určte niečo viac. Niečo tajomné a presahujúce naše chápanie ...
Keď si človek osvojí dve predchádzajúce vety, zdôvodní nimi mnohé. Premena diára sa v tomto kontexte radí medzi tie najnevinnejšie počiny.
To, že som zrazu začal brať ako samozrejmosť, že Prázdna kniha obsahuje niečo, čo sa dá čítať, neznamenalo, že som sa to z nej pokúsil dostať násilím. Žiadne nahrievanie stránok nad plameňom či mučenie pod žehličkou. Žiadne chemikálie a ostatné postupy pre odhalenie skrytého písma uvedené v Príručkách mladých svišťov. Nič také barbarské si kniha nezaslúžila ...
Pochopil som, že Prázdna kniha si vyžaduje iný, opatrný a dalo by sa povedať, že až odborný prístup k odhaleniu jej tajomstiev.
Bolo v tom určte niečo viac. Niečo tajomné a presahujúce naše chápanie ...
Keď si človek osvojí dve predchádzajúce vety, zdôvodní nimi mnohé. Premena diára sa v tomto kontexte radí medzi tie najnevinnejšie počiny.
To, že som zrazu začal brať ako samozrejmosť, že Prázdna kniha obsahuje niečo, čo sa dá čítať, neznamenalo, že som sa to z nej pokúsil dostať násilím. Žiadne nahrievanie stránok nad plameňom či mučenie pod žehličkou. Žiadne chemikálie a ostatné postupy pre odhalenie skrytého písma uvedené v Príručkách mladých svišťov. Nič také barbarské si kniha nezaslúžila ...
Pochopil som, že Prázdna kniha si vyžaduje iný, opatrný a dalo by sa povedať, že až odborný prístup k odhaleniu jej tajomstiev.
Začal som názvom.
Bolo mi ako začiatočníkovi písania vyčítané, že opakujem slová s rovnakým významom, alebo zbytočnými prídavnými menami iba pribaľujem k podstatnému menu opakovanú vlastnosť. Takejto chyby som napríklad dopustil pri výraze postarší deduško.
Bolo mi ako začiatočníkovi písania vyčítané, že opakujem slová s rovnakým významom, alebo zbytočnými prídavnými menami iba pribaľujem k podstatnému menu opakovanú vlastnosť. Takejto chyby som napríklad dopustil pri výraze postarší deduško.
Takže indícia číslo jeden. Autor Prázdnej knihy sa prejavil ako vyspelý autor. Zbytočne nezopakoval v názve, čo bolo každému po jej otvorení jasné. Že ide o prázdnu knihu. Je to jasné, že ? To len ten iniciatívny brigádnik v kníhkupectve nič nepochopil a nalepil štítok.
Povzbudený rýchlym úspechom som sa okamžite pustil do pátrania dôvodu neuvedenia mena autora. To sa ale ukázalo ako zložitejší problém, indícií na vysvetlenie sa mi totiž vybavilo ihneď viacero.
Ako prvé ma napadla obava autora, aby jeho meno či pseudonym neodrádzali od jej kúpy. Autora prózy by mohli nevšímavo obísť milovníci poézie a naopak.
Alebo mal jednoducho iba zlú povesť u všetkých čitateľov.
A vlastne ... bol autorom muž či žena ?
Mladá žena sa vydáva za staršieho spisovateľa... nie, to nie je titulok z bulvárnych alebo literárnych novín evokujúci predstavu chlipnej svadobnej noci striebrovlasého autora a jeho mladej nevinnej a zvedenej obete. Je to iba jedna z možných odpovedí na otázku, kto sa skrýva za mužským pseudonymom. Takže opis pokračovania svadobnej noci po mladomanželkinom zistení, že autor mal síce tvorivé pero, ale iba na poli literárnom, neočakávajte ...
Vrátil som sa v úvahách k myšlienke, že autor bol skúsený spisovateľ a preto nenapísal ani jeden zbytočný riadok. Po čase som dospel k poznaniu, ktoré mi to pomohlo objasniť ...
Písané riadky neboli potrebné, lebo to podstatné ukryl medzi nimi ! Bingo !!
( Poznámka nemenovaného recenzenta : Ide o nelogickú úvahu, pisateľa textu vôbec nenapadlo, že tam, kde neexistujú riadky, nemôže byť ani niečo medzi nimi. Nasledujúci text preto treba brať s rezervou, čítať na vlastné riziko a s vysoko tolerantným prístupom k zníženej inteligencii autora .)
Čítanie medzi riadkami je jedným z umení, ktoré by mal ovládať vyspelý čitateľ kvalitnej literatúry. Tak sa to myslím traduje. No keďže som nebol absolventom kurzu vyspelého čítania, ocitol som sa v úlohe samouka.
Čítanie medzi riadkami vraj umožní spoznať i niečo, čo tam dokonca ani sám autor vedome nevložil. Text, ktorý má v sebe niečo medzi riadkami ukryté, tak získa vlastný život. Vytvorí vlastnú myšlienku. A možno aj viac ... Niekedy sa dokonca stáva, že text sa stane natoľko drzý a sebavedomý, že odkopne, alebo zaprie samého autora. Sám sa pustí do dialógu s čitateľom, prezradí mu autorove intímne tajomstvá a ten sa nechtiac a vlastným pričinením stáva nahým kráľom. To je ten lepší prípad. V horšom dá textu úplne opačný význam a vysmeje sa svojmu tvorcovi.
Keď som si tieto skutočnosti plne uvedomil, premkli ma zvláštne pocity. Čo všetko môže Prázdna kniha obsahovať, aké tajomstvá, neresti, zvrátenosti a hrôzy o autorovi skrývať, keď sa rozhodol pre takú dôkladnú a hlbokú ilegalitu. Fuj ... a takému človeku som ja prispel na honorár !
Čítanie medzi riadkami vraj umožní spoznať i niečo, čo tam dokonca ani sám autor vedome nevložil. Text, ktorý má v sebe niečo medzi riadkami ukryté, tak získa vlastný život. Vytvorí vlastnú myšlienku. A možno aj viac ... Niekedy sa dokonca stáva, že text sa stane natoľko drzý a sebavedomý, že odkopne, alebo zaprie samého autora. Sám sa pustí do dialógu s čitateľom, prezradí mu autorove intímne tajomstvá a ten sa nechtiac a vlastným pričinením stáva nahým kráľom. To je ten lepší prípad. V horšom dá textu úplne opačný význam a vysmeje sa svojmu tvorcovi.
Keď som si tieto skutočnosti plne uvedomil, premkli ma zvláštne pocity. Čo všetko môže Prázdna kniha obsahovať, aké tajomstvá, neresti, zvrátenosti a hrôzy o autorovi skrývať, keď sa rozhodol pre takú dôkladnú a hlbokú ilegalitu. Fuj ... a takému človeku som ja prispel na honorár !
Dve noci som si ju tajne lisoval a predstavoval, čo všetko v nej môže byť ukryté. Na tretiu som pochopil, že nič horšie ako moje predstavy to asi nebude. Uľavilo sa mi.
Medzi strany, pri ktorých boli predstavy najpikantnejšie, som si dal záložky, aby som sa v budúcnosti k nim rýchlo dostal a nemusel sa zdržovať prezeraním nepodstatných úsekov textu. Stará finta, na internáte sa takto zrecenzovaným Obratníkom Raka od H. Millera dokázali prelúskať aj jedinci, ktorých jediným v živote prečítaným literárnym textom boli prvé dve kapitoly Troch mušketierov.
Poznanie, že i medzi medzi riadkami sa môže vyskytnúť myšlienka, dokonca cenná, mi zároveň dalo nádej na satisfakciu. Spoznal som pravý dôvod, prečo som maturitnú písomnú prácu napísal tak, ako som napísal. Veľké medzery medzi riadkami mali poskytnúť priestor veľkým myšlienkam ! Banálny maturitný text bol len ich nutným doplnkom. Obalom. Kontrastom. Aby veľké idei medzi riadkami mohli ešte viac vyniknúť.
Pochopil som konečne, že už vtedy sa vo mne prejavil génius. Vytušil som neznáme veľké myšlienky a umožnil im prísť na svet.
Nebola to ale moja chyba, že ich vtedy nik neobjavil. Dokonca ani ja. No ja jediný mám alibi. Nebol som čitateľom textu, iba jeho autor. Neočakávalo sa to odo mňa.
Dlho som premýšľal, prečo nik z čitateľov nič neobjavil. Veď okrem slovenčinárky písomku určite čítal i triedny profesor. Je jedno, že nie z vlastného popudu či záujmu. Iba na jej podnet. Aby sám uznal, že takýto text predsa ona nemôže ... Neviem presne, čo troma nevyslovenými bodkami mienila povedať, no zrejme nič pochvalné.
Pri troche neskromnosti si viem predstaviť aj ďalších zaujatých čitateľov z okruhu profesorského zboru, i keď sa k textu dostali z rovnakého dôvodu. Vetou ukončenou troma bodkami.
No nikto z nich, snáď okrem triedneho, žiadnu myšlienku neobjavil. Až po čase som našiel vysvetlenie. Nik ju tam totiž nehľadal. Presnejšie povedané, nikto ju u mňa nepredpokladal. Keby som bol niekto, od koho by očakávali skvelý text, alebo aspoň genialitu, tak by sa určite zamysleli. Hľadali by skryté významy, narážky, porovnania ... a zaiste by niečo našli, aby predsa nevyzerali neschopne. No ja som v tej dobe bol už zaškatuľkovaný inde.
Jedine triedny asi niečo vytušil. Dakedy som sa domnieval, že nechcel mať v triede vo mne problémového študenta a preto ma bránil. Dnes si skôr myslím, že spoznal, čo bolo napísané medzi riadkami. Bol totiž nemčinár, takže musel čítať, aspoň povinne pri štúdiu, originálnu nemeckú literatúru. A jej preklad ho nútil premýšľať nad významami jednotlivých slov. Aj nad tými, ktoré tam nepatrili.
A on sám občas používal myšlienky i odkazy vyslovené medzi riadkami. Doba, v ktorej nás učil, si to vyžadovala.
“Keď som pred pár rokmi sedel v laviciach tohto gymnázia, tak študentom zakazovali dlhé vlasy a študentkám make up a minisukne. Ja vám dnes musím zakázať nosiť rifle,” oznámil nám raz na úvod triednej hodiny. Z tónu jeho hlasu hneď bolo jasné, aký je jeho osobný názor a postoj k danému zákazu. Aj to, že najradšej by opäť sedel medzi nami. V rifliach a s dlhými vlasmi. A vôbec by mu neprekážalo, keby všetky baby v triede mali make up a minisukne.
Ak by tie vety vtedy napísal na tabulu, nemal by najmenší problém vysvetliť nám, čo to znamená ČÍTAŤ MEDZI RIADKAMI.
Škoda len, že neskôr vážne ochorel a jeho zdravotný stav mi už nikdy neumožní dozvedieť sa, aké myšlienky v mojej maturitnej písomnej práci odhalil ...
Komentáře (0)
Doporučit
TiskKomentáře
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.