ŽENA ZA OKNOM ... 6

Nové tiene

Staré tiene a mraky sa strácali, ale nové sa ukazovali, no zatiaľ iba v diaľke a nezreteľne. Nebolo ešte isté, či ich vietor osudu prinesie nad jej hlavu a aj ak, či to budú mraky osviežujúceho dažďa alebo ničivej letnej búrky.

Okrem neprístupných oblastí jeho mysle ju totiž na ňom začala časom znepokojovať i iná vec. Dopĺňala síce v jeho predstavách v niečom to, čo mu chýbalo u manželky, no to by nebolo až tak znepokojujúce, veď aj ona z jeho strany získavala občas niečo, čoho sa jej doma nedostávalo. Tieto vzájomne prospešné dary sa týkali najmä niečoho nereálneho, nedefinovaného, pocitového. Z jeho rečí a z nazretia do jeho vnútra ale vedela, že napriek všetkým domácim tŕňom má s manželkou stále veľa vecí súzvučných, v ktorých jej ona akosi nemôže konkurovať. Ale ani to jej nevadilo, lebo presne to isté platilo aj v jej vzťahu k svojmu manželovi, ten tohto tu určite prevyšoval v mnohom, najmä v tom reálnom svete. Ticho sa zachichotala, v tomto mala jej domáca dvojica navrch...

A vlastne to bol ten dôvod znepokojenia. Tento tu, ako po čase zistila, mal určité manželské veci doma problémové. A bude preto len otázkou času, kedy sa on vydá na ďalšie hľadanie a ona ostane len spomienkou na príjemnú prestávku na tejto jeho ceste. Tieto pocity ju začali mátať, hoci im nerozumela, že vlastne prečo.

Boh je skromnejší ako ženy, bol ochotný dať cisárovi, čo je cisárove. No niektoré ženy ak niekomu ukážu čo len časť svojej duše, svojho vnútra, žiadajú ako protihodnotu nielen úplnú vernosť mysle, ale aj tela. V ich mysli je totiž nepredstaviteľné, aby odovzdali telo bez duše a pokladajú to za samozrejmé i od protistrany. Preto každá reálna zrada telom je pre nich  i emocionálnou zradou duše a to sa len ťažko odpúšťa.

Ona sa preto zrazu začala na takúto možnú zradu podvedome pripravovať. Prejavilo sa to drobnosťami, občas už neodpovedala tak otvorene, úprimne a spontánne ako očakával, občas sa aj jemu odmlčala na dlhšie, ako bol zvyknutý.

Keď vycítil drobnú zmenu jej správania, taktiež zneistel. No pretože nemal jej dar, hľadal odpoveď rozumom a snažil sa to všetko vysvetliť a pochopiť podľa svojich pohnútok. Ozval sa v ňom pocit žiarlivosti. Tento skrytý kumpán každej dvojice sa vynorí vždy, keď zacíti príležitosť a nemá problém rozdvojiť sa a zamestnať myseľ oboch.

V ich rozhovoroch urobila v minulosti jednu drobnú chybu, ak sa dá vôbec nazvať chybou niečo, čo je len jedným z možných dôvodov budúceho konania. Keď sa mu pochválila so svojou intuitívnou schopnosťou vidieť do vnútra niekoho iného, vzbudila v ňom zvedavosť raz dakedy overiť si túto jej schopnosť...

Teraz sa v ňom oba tieto oba pocity, zvedavosť a žiarlivosť, spojili. Počas jednej prestávky v ich komunikácii, prestávky trochu dlhšej, ako bol zvyknutý, začal opatrne komunikovať s inými. Pre upokojenie svojho svedomia si nahováral, že s dotyčnými osobami komunikuje zo súcitu, čo bola nakoniec aj v tomto prípade viac menej pravda, lebo jeho osudové znamenie je poznačené i touto zvláštnosťou, prejavovať občas pomoc nečakane a nezištne niekomu úplne cudziemu. Prvá z nich to aj potrebovala, po dlhej a ťažkej chorobe jej zomrelo dieťa a choroba bola vyčerpávajúca nielen pre to dieťa, ale aj pre jej manželstvo. Tu však precenil svoje sily a schopnosti vnímať a pomáhať ... Druhá osoba, istá pani N, bola rozumná a vraj smutná. Viac sa o nej vtedy už ale nestihol dozvedieť...

Keď sa totiž opäť dostala za okno a pozrela do jeho vnútra, zistila okamžite všetko, lebo sám pred sebou nič neukrýval. Mal jediné šťastie, že sa ani nevykrúcal, ale hneď priznal farbu. Akoby vlastne aj on netrpezlivo vyčkával, kedy jej bude môcť šplechnúť svoje poznámky a komentáre svojej žiarlivosti, ktorá sa v ňom rodila.

Toto náhle odkrytie vzájomnej žiarlivosti ich ale oboch zaskočilo. Vedeli, že do takéhoto stavu, ktorý je už vlastne prejavom istej vyššej vzájomnej náklonnosti a dôvernosti, sa predsa nemienili otvorene dostať. Bolo to doteraz ich nepísané pravidlo, ktoré dodržiavali. Obaja preto veľmi rýchlo nahodili masky okázalej ľahostajnosti voči predošlému konaniu toho druhého a pokračovali po čase tam, kde prestali. Akoby sa nič nestalo.

No hoci ani dovtedy ich cesty neboli spoločné, ale iba súbežné, odteraz sa začali čoraz viac od seba nepatrne, ale sústavne vzďaľovať. Dovtedy pri každom dočasnom vzdialení ich ciest bolo vždy vidieť mostík, ktorý ich cesty na chvíľu spájal, no ten sa odteraz objavoval v čoraz väčšej vzdialenosti...