ŽENA ZA OKNOM ... 8

Rozbitá váza

Leto býva obdobím príjemných zmien, obdobím dočasných odchodov a návratov plných spomienok. Keď sa pri jeho konci opäť stretli, ona za oknom a on na druhej strane ulice, spontánne sa začali deliť o svoje slnečné pocity a zážitky. Vzájomná radosť z opätovného stretnutia po dlhšej dobe ich opäť zblížila. Smial sa na jej poznámkach komentujúcich uslintané pohľady starších pánov na pláži, ktoré oceňovali jej postavu rovnakým chtíčom ako postavy omnoho mladších žien. Nežiarlil, veril jej, že s nikým si nič nezačala, len sa bavila.

O svojich obdobných pocitoch nehovoril, ale mal zopár pekných vizuálnych zážitkov, ktoré ju tiež zaujali. No zazdalo sa jej, že oproti minulosti bol zrazu podozrivo viac zhovorčivý. Pripisovala to spočiatku tomu, že sa už dlho nevideli, ale keď postrehla ďalšie drobné zmeny v jeho správaní, nazrela dnu ... bolo tam niečo divné. Položartom, polovážne sa ho preto opýtala či neskrýva nejakú letnú známosť.

Akoby len čakal na tento popud, vysypal zrazu na ňu akúsi príhodu, ktorú v tom zmätku, čo u nej potom nastal, nebola schopná ani poriadne vnímať. Hovoril niečo o tom, že jeho vzťah a pocity k nej ho zachránili pred neverou, ktorá mu hrozila z nejakej rýchlej známosti, ktorá sa vytvorila akosi náhodne a nevinne mimo jeho úmysel a nabrala také obrátky, že už po krátkej dobe čelil ponuke, ktorej však iba vďaka tomu, že si uvedomil, ako by potom prišiel o jej priateľstvo, odolal. Preto je jej nesmierne vďačný, že ju stretol a spoznal a.... a tak ďalej, blá, blá, blá, blá ....

Koniec rozprávania ukončil s hlbokým vnútorným výdychom, uvoľnením a pocitom očakávania vďaky a pochvaly. Ako pes, ktorý rozmarne pribehne k pánovi s objavom novej hračky. Ibaže ten chudák pes si neuvedomuje, že pán nevníma jeho, ale neveriacky pozerá na podlahu pod stolom a že tú hračku tvorí obrus, na ktorom ešte pred chvíľou stál pánov vzácny a drahý porcelán ...

Obdobne neveriacky a zdesene pozerala ona. Nevnímala jeho, ale to, ako niečo vzácne padá na zem a triešti sa. Fakt je tak blbý, že nič nepochopil ? Veď takú ponuku dostal určite až po tom, keď nastalo ich vnútorné zblíženie a už to bola predsa rovnaká zrada, ako keby aj ponuke neodolal .... A okrem toho, ak by aj pristala na jeho hru a argumenty, jednostranne tým prekročil istú podstatnú a nepísanú hranicu v ich vzťahu, nemal totiž právo nič také od nej očakávať, veď ten jeho pocit vďaky by ju k nemu niečím vnútorne zaviazal a ona predsa chcela aj pri ňom ostať nezávislá a slobodná ...

Chaos, ktorý sa jej zmocnil, horúčkovito hľadal a nakoniec našiel riešenie. Použije predsa svoj dar a zistí pravdu. No tentoraz pôjde hlbšie, omnoho hlbšie, nedá sa odradiť zamknutými dverami, teraz použije niečo, čo ešte nikdy predtým ....

Podarilo sa jej to. Vletela do jeho mysle a vylamovala dvere. Prebiehala cez miestnosti, zväčša zvláštne, občas temné, občas smutné ... Veselé tam neboli, tie si nepotreboval chrániť. Inokedy by sa tam všade so záujmom a možno aj s pochopením poobzerala, teraz ale nemala čas.

Konečne to našla, našla miestnosť prvého stretnutia. Zarazila sa, tak toto je tá pani N ... Nič nezvyklé ale nebadala, skúmavo sa iba pozeral po obchodíku, niečo analyzoval ... cítila, že pani N ho nenadchýnala tak ako ona. Na chvíľočku sa tým upokojila, no vzápätí si uvedomila, že táto miestnosť vlastne ani nebola poriadne chránená a že tu teraz ona určite nenájde to, čo hľadá.

S pocitom, že musí dobehnúť toto neplánované zdržanie, vrazila nedočkavo a náhlivo do dverí miestnosti ďalšieho stretnutia. Vďaka intenzite, ktorú preto pri tom nechtiac použila, sa jej podarilo dvere prevaliť, hoci táto miestnosť bola mnohonásobne, mnohonásobne viac chránená ... No ona dnes bola odhodlaná na všetko a to sa na jej údere prejavilo.

Vletela dnu a v momente zistila, že klamal ... To, čo tam videla za tú krátku chvíľu, kým sa okamžite otočila späť, ju naplnilo takým sklamaním, že vyletela priamo von nedbajúc na následky takéhoto unáhleného konania ...