ŽENA ZA OKNOM ... 10

Pani N

Cítil však, že skutočnosť, že niečo, či vlastne Niekto, ho vtedy zachránil, neznamenalo, že celá záležitosť bola týmto uzavretá. Bol si toho vedomý. To ako vtedy dopadol nebola jeho zásluha a určite sa preto od neho očakávalo ešte niečo viac.

Návštevy u pani N. neukončil, nezaslúžila si také správanie z jeho strany. Boli ale veľmi sporadické, vyplnené pitím pohára čaju, šálky kávy a krátkymi debatami o rodine či sortimente v jej obchode. Predávala s manželom pekné drobnosti. Skoro nikdy ale nič o ňom nehovorila, vždy sa pri rodinných témach bavili najmä o problémoch potomkov. Vytušil iba, že možno mala doma nejaký problém. No podrobnosti sa nepýtal, veď o svojich rodinných ťažkostiach jej tiež nerozprával.

Pri jednej návšteve, viac menej už onedlho po tej trápnej udalosti, ho pani N. prekvapila zovňajškom upravenejším ako obvykle, oznamom že dnes bude dlhšie sama a že dnes vlastne už ani nepredáva. Aj pri pití čaju ho náhodou usadila v inej časti obchodu ako inokedy, samozrejme že tá bola teraz nielen viac vzdialená od výkladu, ale akoby náhodou susedila priamo s priestorom, ktorý bol od neho dostatočne krytý. Bola však rozumná a možno aj poučená jeho nezdarným pokusom, stále sa správala primerane, tak ako sa patrilo na vydatú ženu, no zároveň aj primerane na ženu, ktorá akosi, možno, snáď chcela dosiahnuť to, v čom on vtedy zlyhal.

Vycítil to, vycítil šancu a nové nutkanie toho niekoho Nereálneho, ktorý mu opäť prehovoril vo vnútri. Vidíš, kto sa smeje naposledy, teraz môžeš všetko napraviť. Žiadne obranné očarenie, skôr naopak, daroval mu aj pocit uvoľnenia a ľahostajnosti voči tomu, čo by nebol problém urobiť.

Našla zámienku, spôsob, ako byť zrazu blízo, veľmi blízko oproti nemu. Mlčky a chvíľu neprítomne sa zapozeral ponad jej plece. Cítil, že teraz ho nikto nechránil, že i tá najvyššia bytosť teraz iba čakala čo urobí, lebo raz dakedy dávno, pradávno, darovala jeho predkom a ich potomkom aj slobodnú vôľu.

Hoci to vzdialené okno výkladu na druhej strane miestnosti nebolo francúzske, on ho tak zrazu začal vnímať, lebo si veľmi želal ho tak vnímať. A s ním aj ženu za tým oknom, zrazu jej uveril, že má ten dar a ona uvidí ako sa on rozhodne. Pocit straty jej priateľstva už nechcel zažiť. Obranná spomienka a očarenie z nej sa dostavili následne, cítil to ... Uškrnul sa nad tým pocitom, inokedy by bol pre neho prejavom istého sklamania. A uškrnul sa aj nad sklamaním toho, ktorý mu nastavil tú pascu. Kto sa tu teda smeje naposledy ...

Návšteva nakoniec prebehla a skončila tak ako aj inokedy. Pani N sa naďalej správala primerane tomu, ako sa patrí na vydatú ženu. Len pri odchode si všimol a spomenul, že tak ako vtedy, aj teraz mala divné jemné vlhko v zreničkách očí ... No tento detail si uvedomil a pochopil až neskôr.

Teraz mal hlavu plnú obrazu ženy za oknom, cítil sa uvoľnene a slobodne. Doprial si aj pocit odpustenia za to, čo chcel predtým vykonať, bolo to síce trochu samoľúbe, domýšľavé a egoistické, ale účinné. V tej vnútornej pohode, čo ho sprevádzala zvyšok leta vnímal intenzívnejšie všetky vizuálne pekné veci. Na konci leta, keď sa stretnú, jej ich opíše. A ak naberie odvahu, povie aj viac...

Keď mu potom hľadela dlho do očí veril, že pozerala práve na ten okamih, keď miesto výkladu videl francúzske okno ...