Besní psi 2

Anotace: Gangsterka zo slovenského (presnejšie bratislavského) podsvetia. Pokračovanie, v ktorom sa vraciame do minulosti a predstavujeme tu nové postavy. Séria sa zatiaľ ešte rozbieha. Potešia ma Vaše hodnotenia a komentáre.

Kapitola 2.
Ktorá hovorí o udalostiach pred prvou kapitolou

Laura Križanová strácala pojem o svete. Snažila sa udržať mozog v bdelom stave a preto sa pokúsila rozpamätať na posledné chvíle. Pamätala si, že ju Traja zobrali ukázať jej ich štúdio. Tam kde točia to ich slávne porno. Bolo to v nejakých skladoch v Rači. Cestu si ale moc nepamätala.

Laura sa pozrela okolo seba. Ležala na nejakom gauči v nejakej izbe. Nepochybne to bola súčasť scény pretože okolo boli kamery a iné technické vybavenie. Oproti nej stáli traja mladíci. Boli to Traja. Paulie (ešte so všetkými končatinami) a jeho dvaja kolegovia Peter a Robo, ktorého volali priezviskom Freibold.

FREIBOLD: Myslíte, že to už zaberá?
PAULIE: Zaberá to po pol hodine. Takže už hej.
FREIBOLD: V poriadku.

Laura sa cítila trochu zmätená. Potom ten pocit vymenil pocit nie veľmi príjemnej excitovanosti.

LAURA: Čo ste mi to dali?
FREIBOLD: MDMA.
PETER: 3,4-methylendioxy-N-methylamfetamin.
PAULIE: Čiže extázu.

A neklamali. Dali jej približne asi 200 mg a účinok by mal trvať 4-6 hodín. Dosť času na to čo chcú vykonať.
Lauru zatiaľ prešiel pocit letargie a odrazu začala prekypovať energiou.

LAURA: Wau. Díky. Ste fakt zlatí.
PAULIE: Nemáš zač. Chceme aby si sa cítila dobre.
LAURA: Poďte si zatancovať.

Extáza pri malých dávkach pôsobí povzbudzujúco a pri vyšších vyvoláva pseudoilúzie a pseudohalucinácie. Okolitý svet vtedy vyzerá farebný a neskutočný. Laure sa zrýchlil tep, zvýšil sa jej krvný tlak a cítila sa prehriata.

PAULIE: Nie počkaj. Poď si sadnúť.
LAURA: Keď chceš. Si veľmi milý. Čím to je, že si taký milý?

Paulie si sadol na gauč vedľa Laury a na druhú stranu sa posadil Peter. Laura sa k nemu pootočila.

LAURA: Peťko. Ty si taký krásny. Milujem ťa.
PETER: Aj ja ťa milujem zlatko.

A pobozkal ju.

Extáza vedia k veľmi mierumilovnej nálade a k potrebe sa túliť k blížnym. Manželka je odrazu veľmi milý tvor, ktorého sa musíte dotýkať a rozprávať sa s ním. Extáza je empatogén, čiže zosilovač sympatií a entaktogén, čiže látka, ktorá vyvoláva potrebu telesného dotyku. Niet divu, že extáza bola využívaná na upevňovanie manželských vzťahov.

Extáza však nie je afrodiziakum a dôvod prečo si ju Paulie a Peter nedali je aj ten, že často znižuje schopnosť erekcie (ale zase na druhú stranu je skvelým liekom na „ejaculatio praecox“, teda na predčasný výron semena a dajú sa s ňou užiť v posteli veci, na ktorého dlhé roky nezabudnete).

No aby sme sa vrátili k deju. Zatiaľ čo ja som tu kecal tak, Laura už bola vyzlečená a Peter a Paulie vlastne tiež. Peter zrovna preukazoval Laure službu tým, že jej robil cunnilinctus a Laura zase preukazovala Pauliemu službu tým, že mu robila fellatio.

Tieto detaily ani nie sú tak moc podstatné ako to čo robil Freibold. Freibold zobral svoju malú digitálnu kameru Canon HV20 (pre zaujímavosť stojí približne 36 000 Sk čo nie je ani tak veľa oproti ostatným kamerám jej druhu, ja osobne som si ju tiež kúpil a som s ňou veľmi spokojný) a celé to natáčal.

++++++++++++++++O niekoľko hodín neskôr+++++++++++++++++

... sedel pán Križan vo svojej kancelárii, vo svojom veľmi pohodlnom otáčacom kresle. Napriek tomu pohodlnému kreslu sa pán Križan necítil veľmi pohodlne a dokonca by sa dalo povedať, že zúril. Na stole pred ním ležali dve DVD-čka. Jedno sralo pána Križana tak isto ako to druhé. Dokazovali totižto to, že s ním niekto pekne vyjebal. A pán Križan nemá rád keď sa s ním vyjebáva. Tým ale koniec koncov trpia všetci mafiáni a všetci muži, ktorí majú „Napoleonský komplex“.

Pán Križan zavolal svojej asistentke, aby mu zavolala pána Drexlera. Nech okamžite príde.
Pán Drexler teda okamžite prišiel. Len tak pre informáciu, Drexler je Križanovou pravou rukou.

DREXLER: Áno šéfe?
KRIŽAN: Sadni si.
DREXLER: Čo sa deje?
KRIŽAN: Vydierajú nás priateľu.
DREXLER: Kto?
KRIŽAN: Tí traja mladí hajzlíci. Dostali Lauru. A natočili s ňou túto ohavnosť. Natočili s ňou porno. Chcú aby sme im dali pokoj a k tomu jeden milión. Ak to nesplníme zverejnia to.
DREXLER: Kurva. Nezdá sa, že máme moc na výber.
KRIŽAN: To máš pravdu.
DREXLER: Ide tu v prvom rade o Lauru.
KRIŽAN: Nič sa jej nesmie stať a toto nesmie vyjsť navonok.
DREXLER: Navrhujem teda aby sme zaplatili. Spravíme všetko presne tak ako chcú. Dáme im pokoj. Keď sa vzťahy upokoja, navrhujem aby sme až potom začali uvažovať čo ďalej.

Pánovi Križanovi, ktorý už bol predsa len starší muž a fakt, že jeho dcéru čaká verejná potupa a možno je aj v ohrození života mu spôsobil to, že mu prišlo náhle zle. Drexler vyskočil zo stoličky a podal svojmu šéfovi rýchlo lieky.

DREXLER: Nebojte sa pán šéf, ja sa o to všetko postarám. Vy si odpočiňte a dajte si pozor na zdravie.
KRIŽAN: Ďakujem ti.
DREXLER: Poviem aby Vás odniesli do postele.
KRIŽAN: Dobre.

Drexler zobral zo stola obe DVD-čka. Jedno, na ktorom bolo video kde žiadajú výkupné a druhé kde je natočené to porno. A odišiel z kancelárie. Ešte povedal šéfovej asistentke aby zavolala svojmu nadriadenému jeho zdravotníka.
Drexler si pustil vo svojej kancelárii to prvé video, kde boli ešte upresnené podmienky predania. Potom obidve dal to trezoru a zavrel.

K tým podmienkam je dôležité povedať iba toľko, že sa výmena má uskutočniť nasledujúce ráno o 9:00 na Novom moste. Na mieste kde je veľkým zeleným sprejom nasprejované MILUJEM ŤA ZUZI. Dodali ešte, že ten nápis je na strane mosta otočenej k Starému mostu. O tom či má peniaze predať jedna osoba alebo niečo podobné tam nie je. Drexler už niečo podobné kedysi dávno robil a preto mu inštinkt hovoril, že stačí keď zoberie dvoch mužov.

+++++++++++++++++++++ RÁNO +++++++++++++++++++++++++++++

Drexler zo sebou zobral chlapíka, ktorého prezývajú „Šofér“ (inak sa volá Karol) a jedného hromotĺka, ktorého meno ani netreba spomínať.
Len tak mimochodom januárové ráno roku Pána 2007 bolo veľmi pekné, obloha bola čistá a vzduch bol príjemne čerstvý. Auto riadil šofér, vedľa sedel hromotĺk a na zadnom sedadle bol Drexler aj s kufríkom a peniazmi. Auto zaparkovali na konečnej stanici autobusov pod Novým mostom. A potom sa všetcia traja vydali hľadať nápis MILUJEM ŤA ZUZI. Netrvalo im to dlho a našli ho lenže...

ŠOFÉR: Lenže čo teraz.
DREXLER: No teraz sa necháme prekvapiť.
HROMOTĹK: Nikto tu nie je.
DREXLER: Ó, nevrav. Ani by som si to nebol všimol bez tvojej blbej poznámky.
ŠOFÉR: Myslíte, že prídu?
DREXLER: Dúfam, že áno.
ŠOFÉR: Snáď slečne neublížili.
HROMOTĹK: Bola by jej škoda. Mal som ju rád.
ŠOFÉR: To aj ja.

Zrovna keď sa venovali tichej spomienke na slečnu Lauru, odniekiaľ bolo počuť zvoniť telefón. Najprv si mysleli, že to je niekoho z nich, lenže nebol. Tak začali teda hľadať. A našiel ho Šofér. Bol schovaný v umelohmotnom kelímku pod zábradlím. Podal ho Drexlerovi. A ten ho zdvihol.

DREXLER: Sme na mieste. Kde ste vy?
HLAS: To sme radi, že ste na mieste. Bolo to ťažké nájsť?
DREXLER: Kde ste vy?
HLAS: Trpezlivosť ruže prináša, pán Drexler. Máte peniaze?
DREXLER: Máme. A odkiaľ viete moje meno?
HLAS: Poznaj svojho nepriateľa, všakže? Ste ochotní ešte splniť ďalšiu časť dohody? Ak nie, zverejníme to rozkošné video dcéry vášho chlebodarcu.
DREXLER: Áno, sme ochotní to splniť. Ale dúfam, že vy tiež dodržíte svoje slovo. Ak totižto nie. Nájdeme vás a vy nebudete potom moc dlho dýchať.
HLAS: Nemajte strach. My svoje slovo dodržíme.
DREXLER: Fajn.
HLAS: Fajn. Zavolám Vám o chvíľu a dozviete sa viac. Papa.

A položil.

ŠOFÉR: Čo vraveli?
DREXLER: Že ešte zavolá.
ŠOFÉR: Vyzerá to na hovno.
DREXLER: Tiež myslím.

O zhruba 10 minút zavolal tak ako sľúbil. Drexler to zodvihol.

HLAS: Vidíte ten veľký prepravný kontajner čo pláva po rieke k Vám?
DREXLER: Hej vidím.
HLAS: Tak keď bude pod vami plávať, zhoďte doňho ten kufrík.

Drexlerovi vtedy bleslo mysľou, že ich ten chlap odniekiaľ vidí.

DREXLER(k Šoférovi): Ten čurák nás odniekiaľ pozoruje.

Šofér teda inštinktívne vytiahol zbraň. A rozhliadal som okolo seba. Všimol si, že na pravom brehu Dunaja na lavičke sedí nejaký muž a telefonuje. Ukázal ho Drexlerovi a povedal: „To je on.“ Ten mu naznačil nech ide za ním ale opatrne aby si ho nevšimol. Hromotĺk nech tu zostane. Šofér sa prikrčil a snažil ísť čo najrýchlejšie a tak aby si ho nevšimol.
Drexler ďalej hovoril do telefónu.

DREXLER: Kde je Laura?
HLAS: Keď tam hodíte ten kufrík poviem vám kde je.
DREXLER: Nepáči sa mi to.
HLAS: Ale bude musieť. Musíte mi veriť pán Drexler.

Prepravný kontajner už bol veľmi blízko. Teraz už plával popod most.

DREXLER: Do piči aj s vami.

A hodil tam ten kufrík.

HLAS: Ďakujem pán Drexler. Laura je ubytovaná v hoteli Danube. Číslo izby je 303. Rád som s vami obchodoval.

A zložil. Drexler sa otočil k hromotĺkovi a povedal mu kam teraz idú. Bol zvedavý ako si vedie Šofér.

Na Rybnom námestí povedal Drexler hromotĺkovi nech ide pre auto. Drexler išiel zatiaľ do hotela. Na recepcii oznámil kto je a za kým ide. Keď sa ocitol pred dverami číslo 303, silno zaklopal.

Laura Križovaná práve ležela v posteli. Spať už nespala, lebo ju desne bolela hlava. A silný buchot na dvere jej nepomohol. Otvorila s utrpením oči. Bola v pre ňu neznámej izbe. Vstala z postele a išla ku dverám.

LAURA: Kto je?
HLAS SPOZA DVERÍ: Laura?
LAURA: Áno. Kto je to?
HLAS SPOZA DVERÍ: To som ja. Drexler.

Laura sa čudovala čo tu ten robí. No otvorila mu.

LAURA: Čo tu chceš?
DREXLER: Poď. Ideme odtiaľto preč.
LAURA: Kde to vlastne sme? Kurva. Bolí ma hlava a na nič si nepamätám.
DREXLER: Vyser sa teraz na to. Máš tu nejaké oblečenie? Obleč sa a ideme.
LAURA: Neviem či tu niečo mám.
DREXLER: Dobre ideme.

A chytil ju pod rameno. Laura sa nechala ťahať. Bola už aj tak dezorientovaná. Na recepcii Drexler zaplatil jej pobyt s vyšli von. Auto tam už čakalo. Vnútri sedel za volantom hromotĺk vedľa neho Šofér. Ešte stále udychčaný z behania. Laura s Drexlerom nasadli. Autu jemne zavrčal motor a vyštartovali.

LAURA: Čo sa vlastne stalo?
DREXLER: Teraz to nechaj tak. Doma ti to vysvetlíme.

Potom sa otočil k Šoférovi.

DREXLER: Dostal si ho?
ŠOFÉR: Nie. Ušiel mi. A nabehal som sa pri tom ako sviňa.
DREXLER: Do riti. No nič. Škoda. Aj tak sa toto ešte bude riešiť.

A ešte sa otočil k hromotĺkovi.

DREXLER: Hej veľký. Nespomínam si, že by ti bol dal Šofér kľúče od auta keď sme sem išli. Ako si si potom otvoril? Alebo si naňho počkal pri aute kým príde?
HROMOTĹK: Viete, keď ste mi povedal aby som išiel pre auto, tak som išiel pre auto aj keď nemám kľúče. Rozkazy sa majú plniť. Našťastie ma môj tata ma naučil predtým než umrel ako odomykať a naštartovať auto aj bez kľúčov.
DREXLER: Aha tak. Myslím, že si zaslúžiš zvýšiť plat. Za tú lojálnosť.
HROMOTĹK: Ďakujem pane.

Kto by bol povedal, že táto navonok vyriešená situácia povedie k oveľa viac vraždám než by si bol ktokoľvek myslel. A v našom príbehu sme s touto udalosťou zďaleka neskončili.

Ešte stále nie úplný koniec.
Pokračovanie nabudúce.