Starší 1

Anotace: Staršie dielko,ale nie jedno z mojich prvých.Nechápem,čo som ho sem doteraz nedala. Stručný opis: nekromancerka v zácviku,časť prvá na cintoríne A plos nechajte komenty:)

Vonku bola už úplná tma aj vzhľadom na to, že sa ešte stmieva pomerne neskoro. V dome bolo ticho, ale vedela som, že sa musím zakrádať opatrne, pretože by som mohla naraziť na niekoho z dospelých a to mi teraz naozaj nie je treba.
Zavŕzgala podomnou doska. Zaťala som zuby a opatrne prešľapla inde. Akurát, že to už bolo neskoro.
,,Čo tu robíš?´´ozvalo sa.
Uprostred chodby pod oknom, zaliata mesačným svitom, stála postava asi trinásťročného dievčaťa. Bolo jej vidieť vlnité vlasy čosi pod plecia a nočnú košeľu, z ktorej vzadu trčali modré priesvitné krídla rozdelené na tri časti. Vrhali odlesky na zem. Mala založené ruky na hrudi. Dole pri nohách jej sedel malý tvor, dalo by sa to identifikovať ako pes, ale skôr to vyzeralo ako príšera z iného sveta.
,,Emily,´´sykla som pošepky.,,čo tu strašíš tak neskoro v noci?´´
,,Bola som na záchod. Kam chceš ísť?´´
,,Veď ty vieš. Bavili sme sa o tom.´´
,,Ale vraveli, že to nie je dobrý nápad,´´namietla.
,,Práve preto tam idem v noci. Nepovieš to na mňa, že nie?´´
,,Porozmýšľam. Ideš sama?´´
,,Chcela som,´´pripustila som.,,ale keď ste z toho boli takí vyplašení, tak to radšej idem aj z Nickom...´´
,,To vieš. Nehovorili nám na srandu, že nemáme v noci chodiť po vonku; mohol by ťa dostať lovec.´´
,,Dám si pozor,´´povedala som otrávene. ,,okrem toho, nejdeme ďaleko. Je to asi len dva kilometre odtiaľto.´´
,,Dobre. Tak teda dobrú noc,´´zazývala a potichu odkráčala preč. O chvíľu bolo počuť len tlmené cupotanie jej tvorčeka, ktorý jej bežal v pätách.
Zišla som dole po schodoch, pričom som si dávala pozor na každú dosku,aby som náhodou nezobudila o dosť hektickejšieho člena rodiny - a toho bolo zobudiť ľahké.
Keď už som bola dole, tak som najtichšie, ako to šlo, vyliezla von oknom (lebo dvere boli na noc zamknuté).
Tam to už bolo ľahké. Najrýchlejšie a zároveň aj najtichšie, ako to šlo, som kráčala preč.
Keď už som bola dostatočne ďaleko, tak som sa rozbehla.
Šla som k neďalekému cintorínu. Tam som sa mala stretnúť aj z Nickom, aj urobiť to, čo som urobiť chcela.
No, viem, že je to dosť nechutné, ale súrne som potrebovala mŕtvolu a pokiaľ možno, tak starú. A kde inde sa dá nájsť mŕtvola, keď nie na cintoríne?
Iste, mohla som ai nájsť nejakého zdochnutého psa, ale mám pocit, že to by bolo o dosť ťažšie. No viete, keby ma niekto načapal, ako sa mu hrabem v záhrade a vyhrabávam jeho domáceho miláčika, to by som zrejme nedopadla práve najlepšie.
O chvíľu som dorazila pred bránu cintorína. Aspoň pred to, čo z nej ostalo. Hojdala sa len na pántoch a tlmene škrípala, ako do nej fučal vietor.
Stála tam len jedna lampa a pôsobilo to dosť strašidelne.
Z blízkych kríkov sa ozval šuchot a vrčanie.
,,Nick? To si ty?´´
Vyliezol z tade čierny vlk, na čo sa premenil na človeka.
,,Nejdem neskoro?´´dotázala som sa.
,,Nie. Čakám ťa iba polhodinu. Vlastne si dorazila skoro na svoj zvik,´´uškrnul sa.
,,Ha ha ha, strašne smiešne. No poďme, nemáme na to celú noc.´´
,,NEMÁŠ na to celú noc. Ja ti len kryjem chrbát. Ja nechcem vyhrabávať kostričky. Popravde ani neviem, prečo tu vlastne z tebou som.´´
,,Čo ja viem. Asi vo mne niečo bude.´´
Zatváril sa, akoby mi chcel na to niečo uštipačné povedať, ale radšej ostal ticho.
Vliezli sme na cintorín a ohliadali sa okolo.
,,Nič moc. Všetko tu je moc krátko.´´
,,Čo chceš preboha vykopať? Draculu?´´
,,Nie, ale musí to byť niečo staré minimálne 100 rokov a zároveň niečo, čo je ešte celé, akože ruky, nohy, hlava a tak.´´
,,Tfuj...vážne neviem, prečo chceš byť nekromancerka. Mimochodom, už ste sa to UČILI? Nejak mi na piaty ročník na strednej nesedí, že by vás poslali vykopať si vlastné.´´
,,Ani mne,´´mykla som plecom.,,ale kázala nám to učiteľka. Máme cvičiť aj cez prázdniny a mám dojem, že od nás chce, aby sme jej predvedli niečo veľkolepé na začiatku školského roku.´´
,,Dobre, dobre, dobre,´´zdvihol ruky nad hlavu.,,už radšej nechcem vedieť viac.Pokiaľ chceš niečo také, ako si opísala, tak to musíme ísť dakde dozadu. Hádam sa niečo nájde.´´
Tak sme preliezali hroby. Vzadu ich bolo oveľa viac, ako sa mohlo zdať, ale väčšina z nich nemala náhrobky, takže sme nemohli poriadne zistiť,ktoré sú vhodné.
Nakoniec, po asi polhodinovom hľadaní sme narazili na staré mauzoléum.

,,Nechceš tam ísť, že?´´otočil sa ku mne Nick.
Namiesto odpovede som skúsila kľučku.
,,Zamknuté.´´
,,Zamknuté, dobre, tak môžeme ísť konečne...´´
Chmatla som ho vzadu za bundu.
,,Ja to dáko otvorím.´´
Prezrela som si dvere. Napriek tomu, že boli zamknuté, boli už staré a bolo tam dosť dier.V jednej diere vysel kus drôtu.
,,Nick? O niečo ťa poprosím.´´
,,Už sa mi to nepáči teraz.´´
,,Vedel by si tam prestrčiť aspoň jeden pazúr a zobrať tamten drôt?´´
,,Ah bože. Ty si cvok!´´
,,Nie,´´vystrúhala som grimasu.,,iba dobrý študent nekromancie.´´
,,Strč si ho tam sama. Ja ruku nemienim riskovať.´´
Prevrátila som očami a strčila do otvoru ruku. Okolo drôtu bolo pár pavučín, ale pavúky utiekli hneď,ako som sa tam priblížila.
Drôt som strčila do zámku,ktorý sa hneď rozlomil na dve polky.
Z víťazoslávnym úsmevom som sa otočila na Nicka. Prevrátil očami a kývol mi, nech idem.
Dvere neboli až také staré, ako som čakala, takže šli otvoriť dosť ťažko aj na to, aby som sa tade ledva-ledva prepchala z krídlami a chvostom.
Ako som čakala, Nick vliezol za mnou.
,,Ako ťa poznám, tak by si niečo vyviedla...no určite, radšej idem z tebou.´´
Za dverami boli schody, ktoré točito viedli dole. Bola tam dosť tma, nevidela som si ani na konček nosa, takže som šla dole viac ako opatrne.
Bolo vidieť, že tam už dávno nikto nebol. Prach bol úplne všade, podomnou, na stenách, na strope, na podlahe...O chvíľu som sa z toho poriadne rozkýchala.
Ako schody začali, tak aj skončili a ocitli sme sa v niečom ako podzemná sála z tým rozdielom, že všade boli kamenné hrobky.
,,No dobre, tu máš tých mŕtvol minimálne tucet. Spokojná?´´
,,Absolútne.´´
Šla som úplne dozadu k jednej, čo stála sama. Bola z nich najväčšia a vyzerala aj, že sa dá dobre otvárať.
,,Toto beriem!´´
,,Počkať, počkať, chceš povedať ZO SEBOU?!´´
,,Ehm...nemôžem to oživovať tu, za prvé tu nemám potrebné veci a za druhé...som na to príšerne unavená,´´zazývala som.
,,Nesieš to ty, aby ti bolo jasné.´´
,,Dobre. V pohode. Strčím to do pivnice a potom zajtra uvidím, či nájdem nejaké miesto, kde sa dá urobiť rituál...´´
Podyšla som k hrobke a skusmo som zatlačila na vrchnák. Šlo to ľahko dole, čo som nečakala.
Vrchnák z buchotom padol dole.
,,ČO ROBÍŠ?´´zasyčal Nick.
,,Sory, sory, sory, nechcela som!´´
Naskytol sa mi zvláštny pohľad. Ležala tam polokostra, napol rozložená, ešte zo zviškami vlasov. To by nebolo čudné. Skôr to, že bola celá obtočená reťazami a ešte aj povrazom. V strede brucha mal dieru, zrejme od niečoho ako sekera, meč alebo tak.
Skúsila som sa dotknúť reťazí, ale takmer okamžite mi spálili prsty.
,,AU!´´
,,Čo sa deje?´´
,,Ale nič,´´triasla som rukou.,,iba je to striebro. Nič závažné.´´
,,Viac by ma zaujímalo, PREČO tam vlastne tie reťaze sú, nie Z ČOHO sú.´´
Pozrela som na mŕtvolu. Je to iste záhada, ale čoskoro zistím, čo je vo veci.