Tajomne vraždy v severných Karpatoch KAPITOLA 4

Anotace: V nočnom meste na severe Karpát,kde existuje pravidlo oko za oko zub za zub. Z temnej noci prichádza najväči chlad a zlo.Utek,bitky a horuce olovo to je krvavý kokteil,kde sa prelieva svet nečakanej hrôzy a bizardných osudov.

Keď som dobehol na jarmok všade bolo plno ľudí ako v autobuse do Bratislavy
a v každom kúte veselo štrngali pohare.
Dni mesta Námestova na severe Karpát boli spojene s jarmokom,
na ktorom hrali živé kapely a domáci folkloristi.
Aj keď atmosfera v spoločenstve bolo napätá napriek opatreniam každy sa zabával bez rúšok.
Uprostred Hviezdoslavovho námestia stálo javisko a ožratý dav zabavajucich ľudí.
Niektorí jedli mastne langoše,ktoré boli predražené,niektorí pili Čínsku toxicku Medovinu a podaktorí tancovali tak veselo ako na svadbe.Nohy sa im plietli a hopkali od radosti.
Akurat hral z podia Čardaš so svojim temperamentom a diabolskými husľami.
Piskot,viskot,smiech a vesela atmosfera Namestovskych sviatkov sa ozývalal ulicami mesta.Bačovia na pódiu bičom plieskali a ľudia na námestí tancovali ako živý plameň.Tvrdé podpätky otriasali mŕtvou zemou až z nich lietali ohnivé iskry.Zbesilé tanečné tempo sa nieslo z reproduktorov a napriek tomu gangster garážový chrápal ako mŕtvy na stoličke pri reštaurácii Magura.
Za stolom stála fľaša nedopitej medoviny a veľa špakov v popolniku.Na sebe mal ukradnutú motorkarsku bundu,ťažké topánky za ktoré by sa nehanbil žiadny vojak a na hlave nasadený čierny klobúk.Nikto si ho nevšímal,na námestí sa váľalo viac opitých ľudí.Niektorí ležali na lavičke, v parku a podaktori v krčmách na terasách.
Dni mesta sa oslavovali v plnom prúde a všetci veselo prepíjali svoje mozole.
Bola tam divočina ako medzi opicami v betónovej džungli.
Odvšadiaľ sa ozývala zábava, miestami v nej vybuchol opilecký smiech.
Na námestí to žilo a z reprakov chrčal punk.
Akurat z podia zabavala ľudi kapela:
Zona A - Keď sa všetci zjednotime..
Všetci tancovali divoke rytmi, ale rozhodne nie valčík.
Väčšina mladých namiesto nakupovania na jarmoku
holdovali len pitiu alkoholu a zábave.
Podišiel som k ožratému Zorovi a zas som ho prebral z opilecká sna.
Myslel som, že keď budem pri ňom tak nebudem podozrivý
a keď sa pôjdeme vyrovnať do kancelarie tak budem mať pokoj.
Nahlas som zakričal cez krik ľudí a spev muzikantov,
ktorí hrali par metrov na pódiu.
-„Héj Zoro! Vstávaj do piče!!!!“ Nereagoval.
Spal ako zabitý,nevnímal svet a len chrapal.
Čelo opieral o stôl,z úst mu tiekla krv a slizke sliny.
Jedine chlast ho zobudí,pomyslel som si.
Fľaša alkoholu je svetlo jeho očí.
Otvoril som Medovinu a dal som mu ju k veľkému červenému nosu .
Ako sa chlpatym ňufákom nadýchol a privoňal k sladkej Činskej medoviny,
alebo toxickemu vyrobku z chemickych zavodov tak ho striaslo.
Len bolo počuť chrapot akoby štartoval traktor s vlečkou plnom dreva.
Momente vyskočil na rovné nohy a reval ako splašený medveď.
-„Kde sú kurvaaaaaaa rytieri !?!“
Všade bubnovala hudba,každy sa zabával a nikto si nič nevšímal.
Farebne svetlo,laserova šou a par poldecakov dala Zorovy zvlaštnu podobu
vyzerali inak ako za bieleho dňa.
Dav sa spoločne zabaval a muzikanti veselo vyhravali.
Pozrel sa na mňa skleneným pohľadom a jedno oko mal opuchnuté akoby ho niekto opečiatkoval lopatou.Niekto ho zbil a dal mu po prstoch.Vyzeral ako pirát s páskou cez oko a s nepekným napereným pohľadom.
Rozbitý Zoro napil sa medoviny a začal s nervami vravieť:
-„Šišo chlastal som s rytiermi a potom som videl päsť a tmu.“
Ani obraz ani zvuk,nič si nepamätám.Len som sa spýtal či nechcu kúpiť praky.
-„Hahah,Nečudujem sa, však si im ich ukradol preto to ťa dobili.Mal si ísť tancovať s kočkami a nie chlastať a ešte s rytiermi.“
Grázel sa kyslo zatvaril a ožratou rečou prehovoril:
-„Ty si bol so ženami?“
-„Hej tancoval som s nimi ako parketový lev.“
Dezorientované sa poobzeral okolo seba akoby hľadal smer.
-„Do piče rytieri mi batoh ukradli !!!.....“
Vyzeral ako stroskotanec trošku mi ho bolo ľúto.
Vytiahol gundžu peňazí spod nohavíc a veľkými očami sa pozrel na mňa.
-„Šišo potrebujem batoh a tvoju pomoc!“
-„Zoro ja už kašlem tvoju hru!“
-„Šišo do piči!, v kancelárii maš podiel.“
Pozrel sa mňa pohľadom masového vraha.Nahnevaný výraz tváre neveštil nič dobré.
Zamračil som sa na gangstra a zahundral som:
-„To už je vydieranie Zoro,ale posledný krát!“
Zlodej garážový struhal formu,že je v pohode,ale to netušil, že kufrík z garáže majú policajti.Človek,keď sa raz zamota do siete stokarov ťažko z nich vyvlieče.To mal zatrest,že kradne ako straka.
-„Vďaka Šišo si pán!Počuješ ten nádherny zvuk?!.“
Spýtal sa ma grazel.
Na pódiu pri reštaurácii Magura hrala Namestovska kapela menom Emgeband.
-„Hej celkom dobre hrajú,ten gitarista ma učil noty“Odpovedal som
-„Šišo nie zvuk gitary zpodia,ale ten zvuk fujary zo stanku.“
Vedľa kamennej dvoj metrovej sochy Hviezdoslava s pohľadom upretým na zapadné
Tatry stal stánok s ľudovým umením a pri nej folklorista v Goralskom kroji.
Ťahavé tony sa sa niestli vzuchom cez hukot a koncert metalu.
-„Hej fujara znie ako na salaši na Magure?“
-„Keď rukami zahrám na fujare tak rytierov dolámem a zoberiem si svoj batoh svoojimi cennosťam.“
Pozrel na mňa nasrato gangster a s hnevom v hlase som odpovedal:
-„Zoro neťahaj ma do problémov, to nie bejzbalová pálka!“
Gangster garažový zvážnel a povedal:
-„Časy sa menia a zbrane tiež.“
-„S fujarou ísť na rytierov je cvokáreň.“
Odpovedal som a panovačne sa mi pozrel do oči a prehovoril ku mne :
-„Musime nájsť rytierov a ja si to s nimi vyriešim Šišo.“
-„Ser na nich podme do kancelarie sa vyučtovať!“
-„Jeden kšeft a pojdeme do kancla k trezoru.“
V duchu som si vravel posledný krát so Zorom.
Prehovoriť hlupaka bude ťažké,mali sme ísť do smradľavej kancelarie.
Len som sa chcel z problémov vymotať a byť s grazlom pri vykradnutej garáži.
Keby vedel,že som ho prevetral tak by ma zabil.
Zoro sa oprašil,krkolomne sa postavil z tých sračiek a kráčali sme ku stánku,z ktorého znela fujara.Na námestí plnom ľudí,vedľa sochy Hviezdoslava stal veľký stan s tabuľou :
Slovenské ľudové umenie.
Predávajúci vyzeral ako cigan,ale bol to folklorista.
Bol natiahnutý v ľudovom odeve, hral na fujare a predával výrobky vyrezávané z dreva.
Zbití gangster Zoro podišiel k predajcovi a slúšne pozdravil:
-„Zdravím šéfko za fujaru koľko pýtate?“
Mastný šefko pozrel sa na nás.
-„50 euri na ruku a je Vaša!“
-„Drahé, ale mne sa to ľúbi“
Gangster mu dal skrčených 20 euri a
ciganoví na tučnom tele zažiarili oči ako hviezdičky.Napľul si na dlaň, podal Zorovi fujaru.
-„Tak Šišo už len nájsť načelnika rytierov!“ …Zachrčal hlasom.
-„To je tvoj problém?!“
Pri reštaurácii Magura bolo javisko,kde hviezdami programu bola kapela:
Zona A a Slobodna Europa.
A akurat z podia hrala kapela:
Zona A -Dajte mi šancu na radosť....
Z každého rohu sa ozýval spev a smiech akoby všetci pojedli Edove lysohlávky.
Mnoho ľudí sa motalo v meste ako keby bola akcia na lacné vajcia v Námestovskom Lídli.
Gangster začal hrať na fujare a hneď bol stredobodom pozornosti.
Tvare prítomných, ktoré osvetľovali pouličné lampy sa rozžiarili pri počúvaní fujary.Keď vydal ton akoby mal folklór v krvi a hral ako bača na salaši.
V každom zlom človeku je niečo pekné, aj keď ich život sa podobá tme a zime.
-„Zoro to si sa kde naučil ?“
Zamračil sa,skrčil čelo a hral ďalej,keď dohral, začal pičovať:
- „V base z odpadových rúr sme robili flauty.“
Usmeval sa popod fúz,priložil flautu k čiernej brade a opäť melodicky fúkal do fujary.Stláčal dierky ako na klávesnici a klepkal si do rytmu nohou.Vyzeral ako malé dieťa, ktoré dostalo obľúbenú hračku a nechceli sa jej zbaviť.
Na jarmoku v Námestove to žilo ako na festivale.
Ako vždy na zemi sa váľali ožratý motorkári
s koženou bundou Oravske medvede v parku,na tráve a pod javiskom.
Všetci mali miesto rúšok nasadenu šatku z bielou lebkou.Chlastali,grgali a spievali .Jeden z nich ten najopitejši ležal vedľa reštaurácie Magura.Bol to miestny alkoholik,keď sa pohádal so ženou tak spával v pivnici pri motorke,kde si na žehličke varil raňajky.Akonáhle ma zbadal potiahol si z cigaretu a niečo nezrozumitelne vravel.Podišiel som bližšie a naklonil sa k nemu.
Začkalo sa mu a vydýchol do mňa dym
Niečo mrmlal,ale nerozumel som mu ani slovo
-„Šišo daj mi ruku!!!“
Napľul som si na dlaň,podal ruku a postavil som ho na nohy .Trochu ho hádzalo zo strany na stranu,akoby vyšiel zo starej lode.
Sadol si na lavičku a prehovoril prefajcenym hlasom:
-„Diky šišo,vždy som vravel, že nie si kokot.“
Oprášil sa a znovu za odmenu mi fúkol zelený dym do oči.
Zamračene som sa pozrel na motorkára a spýtal som sa
-„Nevidel si náhodou rytierov?“
-„Šišo, rytierov?“
-„Hej rytierov v tých smradľavých kostýmoch.„
Ožratý motorkár sa nepričetne pozrel sa na mňa a nemotorne zdvihol ruku.
Ukázal na zelený stánok na konci ulice pri dome kultúry.Nad stánkom sa skvel nápis:
Stredoveké remesla a Oravský rytieri.
Ožratý motorkár sa pozrel na Zora, ktorý hral na fujara ako bača.Ako si všimol asi ukradnutú bundu,chcel mu dať facku,ale ako sa zahnal
tak neudržal rovnovahu a zvalilo ho na zem.
Chcel mu niečo povedať,ale nemohol z úst mu tiekli slizké sliny.Bol taký opitý,že nemohol nič, tak štekal ako pes po tučnom gangstrovy z Brehov.
Ja som len sledoval opitého medveďa a zabávajúcich sa ľudí.Ožran ľahol na pivový súd a objal ho ako ženu.Keby nebol ožratý bol by to náš koniec. Gangster z Brehov veselo hral na fujare a tiež nevnímal svet akoby hrali na píšťale sami čerti.
Buchol som ho päsťou do ramena,aby prestal hrať.
Pozrel sa na mňa,zamračil sa a zafrfľal cez zvuk fujari.
-„Kurva nevyrušuj!?“
-„Zoro chodia tu medvedi aj rytieri!“
-„Hej kde do piče sú rytieri?“
Spýtal sa nahnevane Zoro už stískal zuby a v rukách fujaru.Gangster sídliskový chce svoj starý čierny batoh aj so svojim cennosťami. Očervenel ako moriak a na krku mu navreli žili.Fučal ako parný hrniec.
-„Tak kde su Šišo ?Ja ich zabijem!“
Povedal medzi zuby.
- „Zoro mam plán ako bez bitky im zoberieš batoh,“
-„Čo ho odčaruješ? Nahnevano spýtal sa Zoro“
-„Presne tak to je môj plán, Zoro kúpim ti na tvoju škaredu tvar masku.“
Grazel garažový sa zamračil a poškriabal sa po vajciach.
-„Vždy som vravel šišo,že nie si kokot!“
-„Hneď pridem aj s kostymom!“
-„Ok šišo čakam ťa“
A gangster z Brehov hral ďalej na fujare ako Indián na flaute medzi davom ľudi.Išiel som kúpiť kostýmovú masku pre grazla a nájsť rytierov.
Jarmok nebol veľký,ale mnoho ľudí sa zabavalo pri javisku so živou hudbou.
Prebral som sa cez zabávajúci dav a kračal som ako tajný agent k stánku k stanku ku rytierom,
ktorí majú Zorov starý čierny batoh s cennosťami.
Niekde predajcovia mali karavany,stany a chudobnejší lavice.
Šiel som nenapadne, aj keď je to tu ako na dedine. Každý každého pozná.Všetci na jarmoku tvorili jednu zabavajúcu sa rodinu.Z pódia pri magurke hrala kapela Slobodná Európa.Spevák Whisky v čiernom štýle v čiernych okuliaroch robil šou
-Som ten ..
Z reprakov vrieskala punkovej hudba a na parkete vyčíňala všelijaká háveď.
Vláčne som sa vkĺzlal medzi tú premenlivú masu. Začala hrať zase iná pesnička, tentoraz to bola pomalá, uťahaná melódia v štýle pohrebného pochodu.
Pri stánku so stredovekými remeslami boli sami kováči,košikári,šperkári,tesari,ale žiaden rytier.Bola tam aj pekná žena kostýme ako lesná víla.Vo vlasoch mala čelenku s kvetov a na sebe šaty
farebne ako krídla motýlie .
Predávala eko výrobky,parochne a masky na tvár .
V duchu som si pomyslel vila z lesa,žiarila ako slniečko.
-„Zdravím ,prosím Vás kde sú rytieri?“
- „Ich program skončil a šli na pivo..“
Jej hlas znel sladko.Nežná hnedovlasá srnka s modrými očami Ach,krásavica..Jej oči vyzerali ako more s ostrovom,na ktorom som práve stroskotal.Krásna žena ako mladá jabloň, ktorá kvitne každoročne na záhrade.Zahalená bola do ľahkých šiat akoby stvorených z lístia snáď všetkých stromov, ktoré poznám.
Ako som sa zoznamoval s prítulnou predavačkou,
nečakane prišla ku stánku usmievavá slečna s červenou bundou a s košíkom plnom ruží.
Nejaka mladá študentka,ktora predavala kvety ma oslovila:
-„Nechcete pre dámu zo stánku kvietok?“
Pohotovo som odpovedal.
-„Ano,slečna si vyberie“ …
Milo prekvapená predavačka vyčarila úsmev na tvári a vybrala si ružu od usmievavej slečny.
Sledoval som jej radosť v očiach. Ako sa naklonili po ruži tak jej prsia,alebo melony chceli vyskočiť.
-„Smiem sa zoznámiť?“
-„Ja som šišo z Námestova“
-„Ja som Ribana“
A zoznámili sme sa bozkom na líci.Sladko voňala ako rozkvitnutá lúka horských kvetov.Trošku bola strapatá, ale vyzerala sexi,s tým neupraveným vrabčím hniezdom na hlave.
Ako mačka sa na mňa pozrela zeleným očami a spytala sa:
-„A to každej babe šišo kupuješ ruže?“
Pritulne som povedal:
-„Nie, len princeznám.“
Zdvihla jedno obočie nad okom a jazykom si prešla po červených hrubých perách.
Bola prekvapená a šťastná.Dali sme si sladke bozky. Vyzerala ako skutočná princezna a začal som hovoriť :
-„Rad prekvapím ženy.Máš to tu super Rybana.Vieš ide Helloween a potrebuje masku na sviatky.Nemáš tu nejaký kostým?“
Pri stanku mala same folklorne vyrobky krpce,klobuky,opasky a kostýmy s maskami.
-„Ano?!,mame rôzne kostýmy rytiera, čarodejníka, kata“
Ribana sa usmievala srdečným pohľadom.
-„Tak poprosil by som ťa ten najväčší kostým kata!“
-„Ale Šišo XXL ti bude veľké.“. Kyslo sa zatvarila.
-„Ja viem Ribana, ale to je pre moju ženu.“
Ribana sa zasmiala a podala mi červený XXL kostým kata.
-„Šišo ty maš ženu?“
V duchu som si pomyslel, dúfam,že nebude malí pre Zora.
-„To nerieš Rybana ,fajn beriem.“
Vytiahol som gundžu peňazí a dal jej 100 euri a kývol som rukou a povedal to je dobré.Ribana bola prekvapená a vďačná.
-„Šišo počkaj, tu maš grátis kostým kúzelníka“.
Pohotovo skríkla a dala mi kostým čarodejníka.
-„Ribana ďakujem“ …..A bol som tiež vďačný.
Obliekol som si kostým kúzelníka a cítil som sa v ňom fajn.
-„Kostým čarodejníka ti šišo pristane a nech žena dá pozor na teba!“
Keby vedela pravdu, komu ide kostým kata tak by sa moc nesmiala.Ešte sme si prehodili kontakty a rozlúčili sme sa sladkym bozkom na peri.
Nenapadne s maskou kúzelníka kráčal som pomedzi ľudí,ktorí sa zabávali na hudbe z podia.
Ožratých rytierov som zbadal pri stánku lukostrelcov.Mali tam slamený terč,okolo ktoreho sa povalovalo mnoho rozhadzaných šipov a plastových flaš od piv.Náčelník rytierov mal cez rameno prehodený čierny batoh s metalovymi našivakmi.a kumpani skumali Zorovu lovecku kušu s ďalekohľadom.Ich tváre vo svetle lamp svietili prekvapením pohľadom na loveckú zbraň so zameriavačom.Moju tvár zakrývala čierna maska so špicatým nosom.Niekto sa usmieval, niekto čudoval a podaktorí sa bavil.
Zamaskovaný som kráčal cez dav ľudi ku grazlový a dať mu darček kostým kata..V duchu som si pomyslel Zoro ma nespozná.
Určite jeho opitá hlava lacným chlastom zabudla,že som šiel kupiť masky,aby sa dostal k svojmu batohu,kde ma svoje cennosti.
Z čierneho plášťa som vytiahol kuzelnicku paličku a klepol som mu po flaute.Zamračené sa pozrel na mňa a hral ďalej ako bača na salaši.
Nespoznal ma.Fukal ďalej do flauty a klepkal si nohou do rytmu.Na námestí sa zabavalo mnoho ľudí a na podiu pri Magure hrali muzikanti.
Kotol ľudí sa bavilo pri vystupeni kapeli Zona A.
Štuchol som ho po ramene znovu gangstra garážového a škaredo sa pozrel.
-„Čo máš problém kúzelník!?“
-„To som ja Šišo v kostime čarodejnika“
Gangster garážový Zoro sa poškrabal po malej hlave.
-„Šišo čo ti jebe, to čo máš na sebe?!“
-„Nerieš aj pre teba mam tiež darček.“
Dal som mu do chlpatej ruky červený kostým kata.
-„Kostým kata ? Pre mňa šišo?“
-„Obleč si kurva,ten kostým kata!,a mam plán.“
-„Čo maš masochisticke chute šišo? hah“
Gangster garažový sa poškrabal po špinavej brade,obliekol si na seba kostým kata
a padol mu ako ryť na šerbeľ.
-„Hneď vyzeráš ako človek!“
A Zoro sa zasmial s hnitymi zubami a v kostýme kata vyzeral desivo.Do tváre mu nebolo vidno,len z masky vykukovali malé čierne oči a žlté zuby .
-„Čo ideme šišo hrať divadlo? hahaha“ …
-„Presne tak Zoro a mam plán ako dostaneš naspät batoh.Zahráme si divadlo,ty budeš kat a ja čarodejník.Pôjdem ku rytierom ako vlci v ovčej kože a budeš hrať zo seba nemeho!“
-„Ok šišo to nemusím ani hrať“. A pokračoval som:
-„Buď nám polámu kosti, alebo odkráčame po svojich!“
Cez kotol tancujúcich ľudí sme si to namierili ku stanku k ožratym rytierom.
Prišli sme ku zbrojnošov a nikto si nás nevšimol.
Zorou čierny ruksak s nášivkami ležal vedľa načelnika.Všetci si lámali hlavu na loveckou kušou ako sa nabíja.
-„Zdravím chlapi! “Hlasno som zakričal…
Nik s rytierov mi nevenoval pozornosť aj keď som bol oblečený ako čarodejník.
Každy ma mal na haku ,nik sa nepozdravil. Lámali si hlavu nad kušou ako nabija .
Grázel Zoro v maske Kata začal hrať na fujare a hneď bol stredobodom pozornosti.
Zamračené tvare rytierov, ktoré osvetľovali pouličné ťažké svetla sa rozžiarili
Rytieri sa na nás pozerali usmievavim pohľadom a jeden z nich zakričal na plné hrdlo:
- “Návšteva rytieri k nam prišla.“
Každý sa obzrel na nás ako na prízrak.Na ich tvarach bolo napísané Čo je to za divna dvojica?
Čarodejník a kat v červenom plášti s fľašou medoviny a fujarov.Najprv ticho ako v kostole a potom rehot.Každy sa začal smiať,čo za blázni v kostýmoch.Všetci sa smiali, keď nás videli.
Zora v kostýme Kata hral na fujare a v ja kostime čarodejnika.Divadlo ako zo stredoveku.
-“Vy ste čo za smiešnu partiu?.“
Spýtal sa zvedavo rytier, asi to bol ich náčelník.
-“My sme domáci divadelníci a všimli sme si,že neviete kušu nabiť?“
Náčelník sa poškrabal po hlave a pozrel na kušu unavený pohľadom.
Váľalo ho z boka na bok a očami škúlil.
-“Hej nevieme“a opitý rytieri sa smial a v rukach držal nemotorne kušu.
Podal som fľašu pred rytierov nech sa napijú.
-“Hej šefe môžem ju nabiť?“ Spýtal som sa.
Rytier trochu vahal, napil sa z fľašky medoviny a podal mi kušu.Gangster sídliskový Zoro stiskal päste na flaute a fukal Slovensku nôtu .
Nebolo mu vidno do tváre a hral dlhé ťahavé tony,ktore zneli v tichu pomedzi kovovy zvuk a vreskot zabavajucich ľudí pri pódiu.Hluk bol všade a akurat hrala kapela z podia menom Zona A.
Rytier ma chytil za rameno a opito prehovoril.
-„Ale stále ste mi nejaký povedomí.“
-„Ja som Šišo z Námestova mňa tu každý pozná
a môj kamoš Zoro si zlomil sánku na motorke.“
Rytier pozrel na grazla v červenom kostýme.
-„Jaj to je smutné, ale vie čo sa patrí.“
Náčelník podal fľašu ozratym ožratym rytierom.
Gangster garážový len prikyvoval v červenej maske kata a držal jazyk medzi zuby.
Náčelník zbrojnošov slastne zachrochkal a hodil do seba lok jedu.
A všetky oči rytierov na mňa a na kušu s poľovníckym ďalekohľadom .
Loveckú kušu som si chytil medzi nohy, natiahol oceľovú tetivu a zaistil. Panovačne som povedal:
-„Rytieri podajte mi šíp a na bok!!!“
Náčelník z čierneho batohu vybral šíp a dal mi ho do ruky.Všetci pozerali ako na zázrak, keď som nabil kušu.Aj som si zapičoval.
-„Chlapi choďte preč od slameného terča.Idem strieľať!“
Ožraty rytieri odstúpili od terča,kde sa povalovali šípy a plastove pohare.Podišiel som par 10 krokov od terča, zažmúril oko,odistil a prásk.
Chladnokrvná strela priamo do stredu. terča.Nastalo hrobové ticho a rytierom padla sanka.Šíp preletel slameným terčom a len sa z neho dymilo.
Každý neveriacky krútil hlavou a komentoval ako nejaký prírodný úkaz :
-„Tak to bola strela ako z dela ,šip preletel terč.“
Len Zoro bol ticho a mlčal ako voš v kožuchu a hral na flaute .S pokročilými hodinami na námestí gradovalo zábava.Ožratý náčelník rytierov s medovinou zakričal na cely stánok:
-„Čarodejník a kat dnes pijú a žerú s nami!“
Rytieri chlastali našu medovinu a každý sa bavil.
Podal som načelnikovy kušu. Pozrel sa na zbraň ako na poklad a krútil nechápavo hlavou.Dal ju opatrne do ukradnutého batohu.
Náčelník si ho dal na plece ako korisť a zakričal:
-„Poďme rytieri ideme do táboriska.Aj Vy čarodejník a kat. Podte na hostinu!
Mame guláš„
Zoro mlčal a ja som sa v duchu usmieval.
Boli sme ako vlci v ovčej kože.Gangster garažovy hral na flaute a ja som chlastal s náčelníkom.V maskách a veselim krokom sme šli na nábrežie k Oravskej priehrade.Mali tam svoje hniezdo už z diaľky bolo počuť stredoveku gitaru,africký bubon a spev.Kráčali sme okolo starého mostu,ktorý už len ledva stoji ako demokracia na Slovensku.
Táborisko tvorilo niekolko stanov,pri ktorom mali vatru a okolo nej popijala ďalšia skupinka rytierov.Sedeli okolo ohniska,z ktoreho vystupoval kamenny stlp,na ktorom ležala capova hlava.
Totem pôsobil desivo akoby vychadzal čert z pekla.
Tmavé postavy v kapucniach,len hrali na gitarách a bubnovali africke rytmy.Oheň osvetloval ich tváre napoly utopené v tme, neboli ničím podobné tváram človeku.Okrem rytierov v kapucniach, niektorí opekali, niektorí hulili fajku mieru a boli zahľadený do plameňov ohňa.
Dievčatá vili vence, ktoré si dávali na blonďavé vlasy.Tie ženy vo farebných šatách vyzerali krásne ako vzácne horske kvety.V ich modrých očiach svietilo slniečko a úsmev neba.
Vedľa ohňa ležal guláš a nad táboriskom viala duhova vlajka.
Zbrojnoši si posadali okolo ohňa, z ktorého bolo počuť praskanie smrekových polienok.Členovia klanu pozerali sa na nás zvedavo, niektorí trochu nepriateľsky.
Vedla ohňa sedel aj môj nový objav Ribana,spokojne si pozerela svoje čerstvo nalakované nechty a fajčila veselo joint.
-„Počkajte chlapi musim si so sestrou niečo vybaviť.“
Náčelník rytierov s batohom prišiel ku Ribane a nečakane jej dal facku a vytrhol joint.ktory zahasil pätou.
-„Tu sa nehuli sestra!“
Až ma striaslo, pohotovo som sa postavil pred náčelníka a Ribana utekala preč v slzách.
Ako utekala tak kričala.
-“Čarodejník si môj hrdina“
Rytierovi som podal medovinu,aby nenadaval po sestre.
Par velkych glgov sa napil a bol mier.
Pomyslel som si čo všetko bude treba ešte spraviť a čo sa môže všetko posrať.
Keď sa niečo začína srať tak sa to bude srať poriadne až z toho bude riadna sračka.
Odpil som si tiež z medoviny.
-„Chlapi idem do stanu, sadnite si do kruhu medzi šamanov a hneď sa vrátim.„“..Povedal načelnik so Zorovým batohom na pleci“
-„Ale ideme s tebou.“
-„ Tak poďte,ukažem vam svoje hniezdo“
Kračali sme preč s načelnikom od vatry,od rytierov a šamanov.
V tme vo svetle hviezd sme si to namierili ku stanom.
Smerom k brehu Oravskemu moru s tackajúcim náčelníkom,ktorý mal Zorov čieny batoh s cennosťami.
Šli sme do tmavého kúta,bez svetla do rohu stanovšitia,kde je kľud a tma.
Námestovo má mnoho tvárí,ale snáď najvýraznejším su dve.
Deň keď všade vládne mier a pokoj a noc keď z brlohov vyliezajú starý psy.
Gangster garažový sa zamyslene zamračil a šiel do krovia vedľa stanu.
Zapálil si joint a stratil sa ako vlk vo vysokej burine.
Počul som ako močí a začul to aj rytier.
-Tam nie sú toalety! Do piče.če!
Nahnevany rytier zreval po grazlovi a už som vedel,že bude zle.To nemal vrieskať po starom psovi.Gangster prestal šťať a v kostýme kata smeroval k nič netušiacemu rytierovi, ktorí otváral stan.Ako si nič netušiaci rytier spieval tak Zoro ako had sa približoval.Potichu vytiahol izolačnú pásku z kešene a išiel rytiera zadusiť, musel som ho zadržať.Vyzeral desivo ako z hororu.Rytier s batohom odomykal stan a spieval si:
Severní vítr je krutej…
Grazel si potichu si omotával izolačnú pasku okolo zápästia ako škrtiace lanko.Uvedomoval som si, že Zoro nie je človek,ale vlastne len zákerný netvor.
Približoval sa k rytierovy zo zadu ako hyena. Išiel ho zabiť slizko hadím štýlom.Musím ho zastaviť,lebo ho uškrti ako nechcene male štena.
Zaštekal som ako pes.
-Haf,haf…
-Kurva ofrflal ganster a rýchlo schoval pásku, zamrnčal sa na mňa.
Stačilo pár sekúnd a rytier vonia fialky.
Rytier zašromal a ešte na hnevane sa spytal :
-Kto tu ma kurva psov ?
Batoh hodil do stanu a rozsvietil lampu a pozrel sa po okolí.
Zoro si vyzliekol z hlavy kostým kata a rytier zasvietil na jeho čiernu zjazvenú tvar.
Div,že mu od prekvapenia oči nevypadli.
Gangster z Brehov Zoro si dal znovu na tvar kostym a rytier naň:
-A ty tu čo chceš?..., zúrivo zavrčal
A Zoro povedal niečo čo rytiera urazilo niečo ako
-Z tvojho zadku spravím strelnicu.
Hneď nato rytier zvrieskol akoby ho bol studenou vodou oblial
- Nestačil ti výprask na jarmoku!!!
Grazel garažový zobral zo stanu svoj čierny batoh so svojimi cenostami a spokojne odpovedal:
-Naser si rytier!
Vyprovokovaný zbrojnoš sa nedal upokojiť, bol rozzúrený ako čert.
Načelnikovy praskli nervy a Zorovi uštedril ranu. Päsťou trafil Zora do hlavy,ktora
zadunela ako prazdny sud piva. Gangster gražový bol zvyknutý na sado maso.
Čakal utok,ale nie tak surový .
Srdce mi bilo ako zvon.Začala mela ako v ringu.Rytier vytiahol drevený meč
a zahnal sa po Zorovy ,ale ten sa uhol a rýchlo vytiahol fujaru .
Zbrane sa skrižili a znovu ťali a ťali.
Bitka ako z akčného filmu a grazel garažový bol v hlavnej úlohe.
Šermovali sa na život a na smrť
Akoby hrom do neho udrel a náčelníka sfúkol ako sviečku.Fujara prašila rytiera.
a hvížďala ako na folklornych dní .
Agresivny rytier spadol na zem a Zoro ho prášil ako koberec na prachari.
Rytiera vymlátil fujarov ako žito až stan prevrátilo hore nohami .
Spadol mi kameň zo srdca.
Po bitke Zoro si vybral zo svojho batohu medovinu , vydýchol a povedal:
-Na dobrotu na žobrotu…A napil sa veľkými glgom
V stane zamotaný rytier začal vrieskať
- Prepad pomóc!
V duchu som citil,že to bude útek ako z osieho hniezda.
Vreskot z plneho hrdla,čudoval som sa že nevypľul pľuca
Začal som utekať k mostu do mesta a gangster garážový zobral zakliaty batoh a utekal za mnou.
Znovu sme utekali bok po boku ako male deti pred Poliakmi z lodenice,keď nam nechceli dať vypiť.Len som videl rytierov leteli z vatry k stanom ako smrtiace sršne,
ktoré si nas išli jesť na večeru.
- Do piče Zoro nasral si rytierov,znova to bude Giro de Orava….
Bežali sme smerom do centra mesta Námestova z ktorého sa ozyvala muzika.
Za nami bežali nasratý a po uši vyzbrojený rytieri a bolo ich viac ako prstov na ruke.
Ako sme utekali tak Zorovi vypadla medovina vedľa lode Fina
Rozsypal sa mu pred očami ako cely vesmir.
Zastal sa a hľadel nosom smutne do zeme. Zamrzla mu krv v žilách.
-Do piče šišo môj gumi džus!
-Zoro máš ešte ploskačku pri srdci !
Bleskurychlo ako kovboj vytiahol svoju tajnu zbraň,napil sa a utekal ďalej
akoby do seba nalial palivo.
Vyšli sme na hlavnú cestu na križovatku a utekali sme na Hviezdoslavove namestie,
kde bol jarmok a živa hudba..
V meste bolo ľudí ako maku.Hlava na hlave tam sa stratíme.
Za nami utekala svorka nahnevaných rytierov .
Kričali a išli nám po krku ako inkvizícia.
-Stojte do piče Čarodejník a Kat!
Keby to niekto videl a zažil tak by sa asi od smiechu pošťal.
Nahnevaný rytieri naháňajú čarodejníka a kata.
Už keď sme boli v dave, ktorý sa zabával a tancoval.Potiahol som Zora za ruku, aby šiel za mnou.Centrum mesta poznám ako dlaň aj jeho bočne uličky medzi vchodami aj podzemie .
Z diaľky a medzi davom som videl nahnevaných rytierov ako vstupujú na námestie .
Vyzerali dosť nasrato, nečudoval som sa.
Grazel garažový dobil veliteľa rytierov fujarov a zobral si svoj batoh.
-Do piče šišo rytieri idu na námestie…Dychaju nam po krku ako stopovacie psi
Na námestí gradovala zabava a akurat na podiu hrala Zona A:
Ak sa chceš dobre mať musiš utekať.
Cele namestie bolo vo vare aj domaci hasiči tancovali akoby im horelo pod riťou.
Nik ma nespoznal a každý sa zabával na hudbe.
Pankači pri javisku pogovali,strkali do seba a fandili.Pili pivo a skakali ako kamzici.
Hlavy im zdobil účes kohúta,ktorý im žiaril všetkými farbami ako dúha nad motiliou lúkou.
Mal som na sebe kostým čarodejníka a Zoro krvavý kostým kata.
Jeden z rytierov nas zbadal a sledoval nas ako stopovaci pes.
-Musíme niekam utiecť lebo nás rozbiju ako šalung….
Vedľa námestia stal dom kultúry zo špinavého socializmu a akurát tam bolo nejak veľa ľudí.
Ošarpana budova,olupana omietka a vytŕčajúce červené tehly reprezentovalo kulturu po 89..
Utekali sme do kulturaku,kde hned po pravici je knižnici a pred vstupom na schody.
Kultúrnom dome bolo veľmi dusno a cinkot pohárov sa miešal s perlivým smiechom.
Knižnici bol knihovník Jozef aj s nejakou kočkou.
Mala peknu postavičku asi jeho fanúšička.
Tichá voda brehy myje pomyslel som si
Utekali sme schodiskom hore do Kina,kde bol minibar a každý tam popíjal.
Vnútri to tam žilo ako na bale a hmýrilo sa to tam samimi slušakmi v drahych spoločenských oblekoch ako kŕdeľ tučniakov.. Zvláštny druh folklóru.Citil sa ako votrelec v cudzom dome. Prázdne porcelánové tváre.Podľa dokrutených xichtov v hale som spoznal,že sú to miestny divadelníci, ktori boli hviezdami programu,ale dnes boli triezvi., a nevaľali sa po zemi.
Diskutovali o kultúre a robili prednašku.
Mali na sebe obleky,kravaty a kožene topanky také lesklé,že aj prach nane odmietol sa prilepiť.
Stoly boli plne dobrého domáceho jedla a vina.Karneval dobrôt od domacich vyrobcov.
Same grilované klobásy,tlačenky a medové koláčiky.
Vzduch bol nasiaknuty kvalitnou kávou a voňavým tabakom.
Sladka bodka uzatvaraju jednohubky a špeciality od výmyslu sveta.
Čerstvé kvety na stoloch a same ozdoby dotvaraju atmosferu pohody.
Okrem dobrôt na stole ležala pohodená knižka : Varíme z konope veselo a zdravo.
Z okna s pohľadom na namestie som videl rytierov, ktorí mali namierené do kina.
Ich hnev bolo cítiť až z poschodia kina,nahnevany rytieri bežali smerom do kulturáku.
V ich kamenných pohľadoch svietili sklené oči plné hnevu.Museli sme sa stratiť tych buzerantov..
Dom kultúry poznám ako svoju chatu aj jej zadné vráta .Vyšli sme zadnými dverami a utekali sme preč. Vzduch bol čistý. Ako obyčajne sme zdrhli o vlások.Nik nás nesledoval.
Vyklzli sme sa im ako myš spod pazúrov šeliem.
Zatvoril som zadne,vrzgajuce dvere za domom kultúry. A cítil som konečne slobodu. Grazel garážový už mal toho dosť. Stále mal na sebe kostým kata,rytierovú lampu a na rukách krvavý boxer,z ktorého kvapkala krv náčelníka.Vyzeral ako z hororu. Utekali sme preč od kina.
-Šiišo ja už nevládzem mrzuto mrnčal
-Poďme Zoro aspoň o ulicu ďalej
-Okej šišo…. ,zadychčal
Utekali sme ulicami, poza kotolňu a cez uličky,
kde sa diluju drogy. Jeden tipek tam už predáva 20 rokov a rovno z balkóna.
Keď sme boli pri námestí, kde je socha slovenskeho buditela, ktorí bol zej.bny od vtačich hovien
Udychčaný Zoro maske Kata sadol na špinavú lavičku a zahlásil:
-Šišo poďme do baru mam v krku saharu
-Nie Zoro poďme do kancelarie!
-Veď iba na jedno pivo
-Ok ,ale žiadne chujoviny….., aj keď som tušil ,že to ešte neskončilo.
-Vypijeme šišo a pojdeme do kancelarie a tam ti dam tvoj podiel
- Ok Zoro pivo a skurvena kancelaria
-jo šišo
Oproti nám vedľa sochy Bernoláka sedela skupinka bezdomovcov.
Boli im veselo. Popíjali si burčak a spievali aký je život krásny.
Všimli si nás v kostýme čarodejníka a kata
Pozreli na nás a jeden z nich sa začal rehotať.
Bol to fotrov kamarát a pomáhal nám pri stavbe domu.
Vždy som ho počul len chrčať a nie rehotať. Asi sme fakt smiešny
v tych kostimoch čarodejnika a kata
Nevedel rozprávať, lebo mal prefajčený hlas,ale ja som mu rozumel.
Zakrochkal prepitym hlasom
- peniaze
Vytiahol som gundžu peňazí a dal som mu love.
-Tu maš 10 euri a osláv život
Žmurkol na mňa červeným okom a zachrčal hlasom
-diky čarodejník ,,,
-volajte ma Jánošík odpovedal som
Chlapi nám podali chlast a začali sa smiať
V duchu som si pomyslel to je pod moju úroveň.
Kývol som rukou
-diky chlapi a šli sme preč a Zoro si ich nevšímal stale hľadel do mobilu
Ako sme odchádzali tak bezdomovci rozozneli zvonivym smiechom
a zabávali sa ešte viac.Jánošík v kostýme čarodejnika a Kat
Z diaľky svietila schatrana budova,kde sa nachadza pajzel menom Špuľka.
Keď sme boli pred krčmou z dverí vychádzal chlap v montérkach a bol opitý ,že ani chodiť nevedel. A spieval si: Ani tak nebolo ani tak nesmie byť,aby Slovaci nemali začo piť..
V jednej ruke držal obalku s vyplatou a v druhej čokoládu Študentskú pečať.
Spoznal som ho, je to murár z obálky s ukradnutými peniazmi.
Očividne dostal vyplatu a veselo ide domov za ženou a deťmi.
V noci to je krčma pre všetkých a cez deň reštauracia pre zaočkovaných uradnikov.
Je to stara komunistická budova zo 70 rokov aj rodičia tu mali svadbu.
Vtedy to malo úroveň dnes je to pajzel.
Každý tam chlasce a prepíja svoje mozole.
Niektorí potápajú sklamania do poldecákov a niektorí len tak idu na pivo,
aby doma žene nezavadzali.Dnes už ani do poldecákov nenalievaju.
Pred vstupom do kŕčmi je veľký biliard, ale je tak mastný a krivý,
že guľôčky samé padajú do jamky.
Keď sme vošli všade bolo rušno ako na jarmoku a muchy lietali ako besné.
Pred vchodom do krčme bol obvyklí smrad ako v maštali,hneď pri vstupe su zachody.
Na stenách v krčme sú povešane masky Indiánov z Mexika,ale vyzeralo to ako Čínska napodobenina .
A čo roh to pavučina a asi 2 roky mŕtva mucha s koronou..Steny žlté od dymu cigariet a mastné akoby boli od semena podobne ako v Oáze bordeli za mestom. Pred barovým pultom boli chlapi v montérkach a veselo hrali slovenskú hádzanú. Niektorí už boli tak vyčerpaný, že ležali za pultom a zdvihli hlavu keď mali hodiť do seba. Boli to murári z vykradnutej stavby.Veselo pre pijavali svoje najdene peniaze a svoje mozole .
Okrem stavbarov a socky tam chlastali profesori zo strojarni,ktorý sa vždy chodia posilniť pred robotou aj po práci.Bavili sa o energiach,že keď Rusi vypnu plyn tak vodka zdražie.
Keď som bol študent a hrozilo mi vyhadzo tak fľaša ma zachránila.Bolo tam mix ľudí a každý sa preprikoval.Aj miestne kurvy,ktoré robia fajku za par poharikov a kompletku za fľašu.
Aj keď nemali zuby vedeli vyčariť úsmev na tvári.
Za mastným barom sedel zachmúrený čašník a pozeral do mobilu.
Mal som pocit ,že zapisoval všetko čo sa tam hovorí.
Volali ho Lazár, ale nevyzeral ako úbožiak asi ho korona dostala na kolena.
Bol mastný ako tuleň a chodil k stola k stolu.
Sadli sme za stôl do rohu k oknu a čašník hneď priletel ako na povel.
-Prajte si chlapi?
Zoro si potiahol z cigarety, ktorú mal v kútiku pier,vydýchol a zároveň odpovedal:
-Dve pivá a dva rumy, do koláčov! Pán Lazar!
Šefko sa usmial, obrátil na päte a vyštartoval ako raketa ku baru.
Mal tam nejakeho chudeho poslička akurat prelieval krabicove vino do fliaš.
Bol vysoký ako týždeň pred vyplatou a kývalo ho akoby vyšiel z kolotoča.
Nedočkavý Zoro sa pozeral do batohu a meral pohľadom jeho obsah.
V jeho pohľade bolo niečo prekvapujúce.
Natiahol svoju špinavú ruku doň a ako kúzelník vytiahol z neho
eroticke pomôcky a veľku pokladničku s bankovkami.
-Šišo rytieri nam tu nechali darček…
-Jeb nato daj to do batohu…
V duchu som si pomyslel ďalšie problémy.
Vo veľkej pokladničke ako päsť boli zrolované peniaze plne 100 euroviek.
Grazlový sa rozžiarili oči od prekvapenia akoby dostal darček.
Bozkával ich,poskakoval od radosti,bol šťastny ako blcha vo svete kapitalizmu.
-Dnes mame šťastný deň….
Vytiahol peniaze a začal nimi mávať pod mojím nosom.
-ty máš šťastný deň Zoro
Dlhy chudý čašník doniesol dve pivá a pred nás položil dva rumy.
Čašnik pôsobil spustnuto, strhanúta tvár s hlboko zapadnutými očami a žilnaté ruky, čo sa ani na moment neprestávali triasť.
Grázel garážový nečakal, zdvihol pohárik, štrngol o môj a hodili sme do seba.
Dal chudemu čašníkovi 100 euri a zapýtal ešte jedno kolo.
Rum mi rezal v krku akoby som mal pod hrdlom nôž až mi z oči slzy vyhrkli.
Ta ista chuť palenky ako v Bárone.
-Fuj ja už nechcem poďme domov…zahundral som
-Šišo ešte nie, vďaka tebe mam znovu batoh s cennosťami!
Miesto chudeho čašníka prišiel tučný majitel doniesol ďalšie 2 rumi a peniaze.
A pozrel sa lepšie na drevený stol,
kde ležali putá,bičík a erotické guľa do úst .
A šefko zo Špuľky kýval hlavou,pozerajuc sa na eroticke hračky.
Kyslo sa tváril akoby ten mastný stol bol posvätný.
-Chlapi dajte do piče, toto nie je bordel…
Gangster garažový Zoro skrčil love a eroticke hračky hodil do batohu.
Ako zvyčajne sme si štrngli a naliali do druhej nohy
Prazdny poharik som položil hore dnom ako maleho bojovníka.
Ďalšie pivo a pár vodiek sme vypili .
Na stole už bola armada prevrátených panákov až tak že som mal pocit že sa stôl prehinal.
V špulke sedel aj zlodej cementový automechanik aj taxikar,ktory dostal zasraným kamenom po hlave.Miesto plešiny mal na hlave obväz akoby mal kuchársku čiapku popíjal pivo a tvar sa ako podnikateľ,Zoro sa pozrel na mna a usmevom na tvari vravel
Tomu kokotovy som dal raz vymeniť koleso na aute za fľašu.A keď som odbočoval zo zákruty
tak mi koleso vyletelo.Mne sa nič nestalo ,ale keď koleso naburalo do stromu tak vybuchlo ako granat
Šišo rana ako z dela,strom rozrezalo na franforce po ulici.
Prišiel stary dedko s karičkou ,čo býva pod Gymplom a začal zbierať drevo na zimu.
-haha aspon niekomu pomohlo
-ved hej ..
štrngli sme si poldecakom a pozreli do neba
Sedel som chrbtom za vrzgajucimi dverami,ktore šramotili akoby niekto otvaral kontajner.
Vŕzgajúce dvere sa nahlas otvorili a okolo nas prešli dvaja chlapi v teplakovych supravach .
Jeden bol malý ako bejzbalová palka a druhý vypasený ako sumo zápasník s malou plešatou hlavou akoby prešiel chemoterapiu.
Ten maly bol škaredý ako potkan,odstavali mu uši a prehnité zuby v ustach sa mu škerili
ako nesplachnute hovno v záchode. Bol bledý akoby vyšiel z hrobu a prefetovaný nos mu svietil ako dúha pri západe slnka.Prešli okolo nášho stolu a smerovali ku baru.
Paćhli ako stromček do auta,synteticka vôńa, ktorá leptala nos.
Na krku ich zdobili tetovačky s lebkami a z ich malych oči vystupoval nepríjemný pohľad.
Chýbala im len tetovačka Predavame drogy z Tvrdošina
Vyzerali ako vystrihnutý s časopisu Krimi..Bielou smrťou menom Piko pochovali viacej ľudi ako miestne fabriky,kde ľudia zomierajú od vyčerpania.
Dvaja dileri si sadli k rohu Špulky vedľa taxikara s obväzom na hlave a automechanika Pištu.
Zoro sa pozrel na mňa a v očiach som mu videl pohľad dravca.
Naše pohľady sa stretli. V jeho čiernych zreničkach som videl smrť.
Pritiahol sa ku mne a po tichu povedal:
-„Šišo,ich kolegovi si kopal hrob,ale o ničom nevedia haha“
-„Zoro mlč!“
Hneď som si dal vodku a oblial ma pot.
Strach mi prenikal až do špiku kostí, začal som dýchať len s veľkými ťažkosťami.
Môj pohľad bol sklenený,žiadna radosť a ty dvaja muži sa zabavili pri bare a začali chlastať.Zoro sa im pozdravil,ale v duchu ich neznášal, lebo predávajú biele po meste a ich kolegu som zakopali v horách.
Boli to zo starej školy dvaja dileri,keď ešte fungoval disko bar Vulkan,
Keby vedeli ty dvaja dealeri,že ich kamoša som zakopal tak už tiež som nezvestný.Okrem drog predávali zbrane a stareho psa Zora nik nechcel nasrať,
lebo v basa bol jeho druhý domov.
Ako sme sa bavili z lepšou náladou tak čašník nám doniesol dve vodky od dvoch škaredých dilerov.Ich male hlavy a štrbavé zuby sa usmievali spoza baru. Sedeli na tych vysokych barovych stoličkach akoby mali pojebať bar rozvaleny ako kurva po vikende.
-To mate od chlapov z baru.
Zoro sa lišiacky pousmial popod fúz.Pozreli sme sa do oči dielrov a zdvihli sme pohare a na dialku sme sa pozdravili.
-Nazdravie chlapi a štrngli sme si….
V duchu som si pomyslel od dílerov za špinavé peniaze.
V ich pohľade som videl vstupnú bránu do iných svetov,
príliš vzdialených a ponurých na to, aby som sa radoval.
Vyzerali ako Yogi a Bubu dva sprosté medvede zo susedneho mesta Tvrdošína
na severe Karpát.V bare bol hluk a každý chlastal a niekto ryhal tym pančovaným chlastom.Cestu na zachod človek hneď najde podľa rihancov a lietajucich much.
-„Šišo idem prehodiť číslo s dilermi“
-„ok Zoro,rob čo chceš,ale dopijeme a ideme!“
-„“ok Šišo hned doletim“…
Starý pes Zoro sa nemotorne postavil a vyšiel k baru, vymenil si čisla s dilermi
a prišiel naspäť s pivom a veľkým vyškernym úsmevom na temnej tvári.
V ruke nenapadne držal skladačku s bielym práškom
podobnú ako vypadla Pelegrinimu na rokovaní o štátnom rozpočte,.
-„Šišo mam na hajzlov kontakt“
-„To je tvoja starosť“
Okolo nás prešli dievčatá v krátkych tielkach a obtiahnutých kožených legínach až sa im zarezavali do zadku. Peri namalovane na hrubo a a obočie tiež. Mladé 18 ročne deti ,ktoré sa chcú cítiť ženami . Pozreli sa na mňa pohľadom ktorý elektrizoval…penis mi začal tvrdnuť a mi znova začal stavať do pozoru.
Tiež som mal 18 pomyslel som si,ale neriešim.
V momente ich sexi postavička naštartovala Zora,skoro prehlto jazyk a pozeral sa nich akoby niečo zobrali.Pohľadom ich vyzliekal a bol zhipnotizovany akoby sa čas zastavil.
-„Šišo to su mašiny“
-„Zoro nemaju ani 18 to ti môžu byť deti“..
-„Ale su to mašiny a pred kariérou.“
-„Ty si hovado Zoro,všetky ženy nemusia byť kurvy!“
A začali sme smiať.Okrem chlastu a bitiek Zoro mal rad aj ženy
Zoro bol drsnejší a skusenejši než ja
Tvrdil,že oprel všetky čašníčky v Námestove a že vraj aj mestskú policajtku
Veril som mu čiastočne o eretockych detailoch vravel presvečivo
Spokojne som sa napil zlateho moku a z pier zlizal nadychanu penu.
Ako sme sa smiali tak do baru vošiel miestny alkoholik a začal chrchlavim hlasom nadávať.
Naše spoločne posedenie prerušil škrekot zbiteho bezdomvca a jeho vystrašený pohľad.
Moc som mu nerozumel, lebo mal prefajčený hlas.
Len som počul zachrčať z črepín slov
-„Rytieri!!!“
Keď to dopovedal, hneď Zorov zvážnel a šli sme von, cez špinavé dvere som videl skupinku rytierov,ktorí šarpali bezdomovcov a vrieskali.
-Kde sú tie kurvy v maskách !!
Ako zamerali zrak na krčmu tak mi začal bubnovať tep na steny ciev.
Päť párov nabrúsených oči si to namierili k nam,my sme zostali zamrznutý, ani dnu ani von
-„Zoro to je náš koniec!“
Nahnevaný grazel garážový si zobral fujaru a podal mi prekliaty batoh.
-„Šišo to je začiatok!“
Dali sme si masky na seba a išli sme dole schodmi ako do pekla.
Ich pohľady ostre ako nabrusene dýka smerovali proti nám ,grázel sa rozbehol a išiel si udrieť.Konečne sa mohol vyzuriť od nervov.
Bol ako neriadená strela.Všetko vždy riešil hlavne silou a konal prehnane a impulzivne.Šiel proti všetkým aj keď boli v presile.Bezrozmyslavia vletel do osieho hniezda a jednému rytierovi tak zavesil fujarov cez tvár,že sa rozsypal ako domček z karát.Dal mu KO ako Rocky pri zápase proti černochovi s čírom.
Snažil sa vykríknuť,ale v ústach mal plno rozbitých zubov a pŕskal krvou.
Bolo počuť len praskot, rev a všade lietali päste.Išiel si po svoju trofej.
Rytieri plnou silou zaútočili tiež, sotili grazla sidliskoveho na špinavú zem a začali ho kopať.Kolotoč kopancov a v strede leží človek.Vyzeral ako zašľapnuta dážďovka ,ktora sa chce dostať do bezpečia.Na parkovisku to žilo ako v nejakom ringu,divákmi boli bezdomovci a tichym svedkom špinava socha Antona Bernolaka .
Rytieri agresívne udierali Zora akoby to bolo boxerske vrece,prášili ho ako koberec.Jazyček strachu ma olizoval a už mi daval poriadny francuzak.
Nechcel som panikáriť, lebo by ma roztrhali.
Bol som pár krokov od rytierov,ktorí tlkli gangstra z Brehov hlava nehlava.
Kopali ho ako by to bola nejaka stará lopta.
V klbku braniaci Zoro primal bolesť a čakal na príležitosť.
Jeho inštinkt bitkara mu pomohol prežiť medzi najhoršími.
O zlomeniny sa nebál je z tuhého cesta.
Keď sme boli deti tak skákal zo striech starej škôlky na Brehoch a všetky pady prežil.Bol odolný proti zlomeninam a telesným trestom.
Otcové vyčíňanie mu nedalo možnosť, adaptoval sa na bolesť.Bol to syn gangstra.
Preto mal tvrde kosti ako jeho život.Od mala bol fackany a sam nevedel prečo.
Údery a kopance od rytierov mierili do pokrčeného grazla.
Bolo im jedno čo zasiahnu. Triafali na slepo len čo najviac mu ublížiť.
Mlatili ho ako besneho psa priviazaného k plotu, ktorý nemal možnosť úniku.
Na plašťoch malý veľký kríž a vyzerali ako inkvizicia.Medzi nimy bola Ribana ,ktora bežala ku mne,chytila ma za ruku a citil som neskutočne teplo akoby ma chytil anjel strážny.
-„Šišo môj poď uteč,vykašli sa na kamoša“
-„Ribana ja nemôžem utiecť.Prepáč,musíš to pochopiť.
S pohľadom chladným som sa oprel schody a rytieri si to namierili na mňa.
Pobozkal som ju na ličko,aby sa ukludnila,jej krehke srdiečko som nechcel ubližiť.Vo svete kde,žijem nie je láska len tanec so smrťou,kvety zla a taky život nie je pre Ribanu.Držala ma za ruku a dala mi krížik,aby ma stražill.
-„„Šišo ak budeš v problémoch,tento krížik drž pri srdci a ti pomôže!““
Precitol som,prvý raz som pocitil lásku ,že niekomu na mne zaleži.
Nebola možnosť utiecť,stlačil som päste a kliatba išla proti mne.Načelnikov sestra Ribana ma držala za ruku :
-„Čarodejnika nechajte na pokoji!“
Podgurážený Rytier odstrčil svoju sestru Ribanu,ktora spadla na zem. Ležala a plakala.Zaťal som päste a sfleku som rytierovi udrel medzi oči.Bombou otrasený náčelník stratil rovnovahu a ďalšia rana direkt ho poslala k zemi.
Moja päsť mu dala bozk na nos ,ktory zvláštne zapraskal jako žašľapnuty slimak.
Jeho tvar vyzerala hroznejšie ako tvár Michaela Jacksona,keď sa mu po plastike začal rozpadávať nos.Namiesto nosa mal čiernu dieru, z ktoreho sa valila krv,ktorá stekala po jeho opuchnutom xichte.
Oči skúšal otvorit ,ale lepkavá krv zmiešaná so strachom mu zaliali mihalnice.
Chrčal a z úst sa mu zdvihla krvava bublina zo slín,ktora pukla.Ako som dal KO načelnikový tak rytieri s drevenými mečmi zaútočili.
Prvi uder palicou som vykryl,druhy mi posunul spodnu čeľusť do režimu cvaknutia,ďalšie rany som už nevykryl a sfukli ma ako sviečku.
Zacitil som tupu bolesť medzi rebra,skrykol som a päsť tvrda ako skala mi pristala na hlave
až sa mi zahmlelo.Utok bol tak silny,že by vytlačil vzduch z pneumatiky.V hlave mi zaduneli giganticke čineli,zavrel som oči a odovzdal som telo gravitačným silam.Pocitil som známu železitú chuť krvi.Bez rozmyslu som sa začal naslepo ohanať ešte rukami.Zatočilo sami v hlave a v ušiach som citil tlak ako keď sa ponarate do vody.
A tak som si pomyslel,že keď ma zabiju tak vylepším štatistiky nešťastných nehôd.
S nadavkou na perách som spadol na zem a toľko hviezd som ešte nevidel.Bojovo na mňa skočili a začal kolotoč kopancov. Schúlil som sa do klbka, prímal som bolesť, a jedina nadej bol Ribanin krížik,ktory som so dal k srdcu.Nad do mnou sa víril prach a už som len primal bolesť.
Zrazu som ležal na zemi a po tvári mi stekali teplé slzy. Vnímal som len rev:
Ty skurveny čarodej a zrazu hlboké ticho.
V ušiach mi zaľahlo,začalo piskať a cítil som sa jednou nohou v hrobe. Nad do mnou bola davová psychóza, každý si chcel kopnúť len z diaľky sa bezmocne pozerala Rybana ako zo mňa vytráca život. Ležal som na chladnej zemi lícom a cez kopance som sa pozeral na Zora,ktorí tiež bol v sračkách.Každý si chcel udrieť ,zrazu som počul tlmene zvuky a vzdialene hlasy..
Rozsypali sa mi myšlienky na všetky strany a
s vypätím sil som vytiahol slovíčko smrť .
A zrazu tma a nemám ani najmenšiu predstavu o mieste, kde sa nachádzam. Pravdepodobne ide o dočasný výpadok pamäte. Už som nepočul krik ani smiech, ktorý mi predtým znel v ušiach.
Cítil som sa ako pochovaný zaživa..
Pri srdci som pevne držal krížik a prosil som všetkých svätých nech mi pomôžu.
V tom silno vedľa parku buchli dvere na tmavo čiernom Mercedese s Tvrdošinskou značkou a vystúpil muž v s maskou na xichte.Vyzeral ako znamenie z pekla.
Spustil prúd nadávok a vrieskal ako pavián.
-“„“Prestaňte ich biť lebo vas vystrielam rytieri!!!“„“
....Zreval na plne hrdlo muž z Mercedesu a prásk a prásk.
Vo vzduchu bol cítiť pušný prach a strach .
Nad hlavami rytierov zahrmela burka akoby niekto vystrelil z dela.Všetci rytieri zdreveneli, ich pohľady smerovali na hlaveň pištole.
Ritieri dali ruky hore ako vojaci v zákopoch a nastalo hrobove ticho..Otrasený Zoro sa skrúcal na zemi a chlapík z Mercedesu mu podal ruku na ktorej mal podobnu tetovačkou Gunz i Roses.
V ľavej ruke držal zbraň, ktorou mieril na rytierov.
-Stavaj Zoro
Grezel z hrčou na hlave zamyslene pozrel na chlapa veľkého ako on.Veľka kopa mäsa.
Podali si ruky s tym istým boxerom a od radosti Zoro skoro vyskočil z kože.
A nechápajúc krútil hlavou.
-Ja neverím, teba odkiaľ čerti berú?!
- Teba spoznám aj s maskou na xichte….
Chlapík s kuklou na tvári potiahol Zora na rovne nohy a odistil zbraň.
-Bežte do piče rytieri, lebo vám zo xichtu vystrielam vlajku EU….
Agresívny rytieri bežali preč akoby mali hovno v gatiach a bezdomovci sa začali smiať na lavičkách.Bolo to ako v akčnom filme a divakmi boli miestny alkoholici na namesti pri lavičkách.
Ja som ležal dobitý na chladnej zemi,ktora vyciciava aj tu trochu mojej energie.
Zacítil som puch kanalizácie a hovien,ale nie tych mojich.Už som si myslel,že skončím zbitý na ARE v nemocnici s trubičkou v žaludi.
Mal som chuť vykašľať sa na Zora a jeho špinavý svet,v ktorom pozná veľa grazlov a veľa krát mu zachranili špinavý kožuch.
Cele telo som mal strpnuté akoby ma prešlo stádo koní s križiakmi.V ruke som držal silno zovrety križik od Ribany,nieže by som veril na magiu,
ale fakt mi pomohol .
Orava je kraj poverčivý a magicky.
..Od počiatku si ludia daruju veci pre šťastie.Niekto prstienok a niekto križik.
A potom prišlo niečo čo som neočakával.
Akoby prišiel anjel z jasného neba, ustarostená Ribana mi podala ruku ,aby som vstal na nohy.
Zdvihol som sa tak rýchlo ako mi to bolesť dovolila.Hlave sa mi točilo akoby som vyšiel zo starej lode.Nemal som po ruke žiadne zrkadlo, mal som dojem že by som nespoznal vlastnú tvár.
Pozviechal som sa zo zeme,prekvapí ma,že dokážem vstať.Ribana mi pomahala.
Namáhavo som sa zdvihol a otočil som sa k zdroju tej zvláštnej žiary.
Utrel som jej slzy z líc a dal som jej krvavou perou bozk na ličko. Dala mi silu a vieru.
Z toho otrasu ,neveriacky som sa kontroloval či som poriadku.Tragedia sa nekonala pevne som stál na nohách.Žiadna zlomenina alebo preťata žila.Všetko bolo Okay až nato že ma rebra pobolievali asi si niekto z chuti kopol.
Život ma nabije tak som si pomyslel.
Ako anjel z neba sa pozrela na mňa Ribana a prehovorila
-Šišo môj, poď utečme preč!
-Ribana musim niečo dokončiť,netrap sa o mňa.
V jej očiach som videl sklamanie a nádej.
Akoby na svet hľadeli len jej oči, uväznené vo velikánskej voskovej panne.
V tej chvíli mal som chuť vykašľať na grazlov svet.
-Dobre Šišo ,ale sľub mi že sa ozveš
Vrúcne som ju objal,ku mne sa pritlačila a ja som bol jej rytierom žiarivej zbroji.
-Ozvem sa….
Mal som pocit,že mi Eros netrafil srdce,ale ma dostreľal šipmy lásky
-Rybana všetko bude poriadku.Ver mi….
Zachmúrená sestra načelnika ma pobozkala
Jej nebeské modré oči, ktoré sa ku mne pozreli,vyzerali ,ako nezabudky, čo sa pomaličky otáčaju k slnku
-Verím ti Šišo
Nežne som sa nakloním k Rybane a letmo ju pobozkál na čelo a chvíľočku počúvam, či nemá niečo na srdci. Ona ale mlčí a utrel som jej slzu veľku ako perla. Vahavo išiel som preč ku grazlovy,,ktorý sa začal vrúcne objímať s chlapom z Mercedesu.
Zaplavila ma prázdnota,smutok a rozmýšľal som,či sa nevyserem na cely prekliatý kufrik.
Chcem byť len pritom ako objavy vykradnutu garaž a mať pokoj.Chlap z čierneho Mercedesu,ktory nam zachranil kožuch vyzeral akoby som ho niekde videl.Stretli sa v pravej chvíli.. Muž s pištoľou si dal dole masku a nasadil na nos okuliare Lenonky.Mal vkusnú bradu a jeho črty tváre boli chladné bez mimiky ako prašivý vlk.
Jeho uhľo čierne oči čiernejšie ako noc som už niekde videl.Zorov kamoš bol mi veľmi povedomý.V uchu mal náušnicu Ačko v kružku -znak anarchie.Z nohavíc mu visela dlhá reťaz a na tričku mal nadpis:Fuck of systém!!!
Však to je mastný sídliskový stokár Hugo,
kamarat zo starej lode v duchu som si pomyslel.
Šialený Hugo to bol miestny bitkár a kus chlapa o hlavu vyšší ako ja.
Vždy keď niekam prišiel ,nastala okamžitá tma a ticho ,keďže svojim obrovským telom doslova do písmena zatienil slnko. Nikto si doňho nedovolil pípnuť.Bol zo starej sídliskovej školy na Brehoch v Námestove .Strach rozsieval okolo seba takže ľudia sa od neho vyhýbali.
Keď išiel po ulici mesta takpp mu ľudia ustupovali ako poddaný kráľovi.
Ani psy spoza plota naňho neštekali,tiež sa ho bali.
Prešiel si polepšovňami a basmi.
Samozrejme mal partiu menej agresívnych holohlavých kamarátov,
v ktorej bol aj gangster garážový Zoro.
Spajalo ich to, že nosili rovnaký boxer a kerku na ruke od kapely Guns N Roses a roztrhané rifle.
Ako všetci jemu podobní, stále boli v problémoch a druhý ich domov bola basa.
-Šišo pod sem a nebuď taký vystrašený.
Zakričal dobitý Zoro a po boxeri mu tiekla krv.
Otrasený a doudieraný som šiel pomalými krokmi ku grazlom z mestá a Ribana sklamanie odišla preč.Skontroloval som sa, či som poriadku,
zopar pomliaždenín,ale nič zlome som necitil, lepšie ako byť mrtvy.
Okrem ucha zalahnuteho citil som tupu bolesť v rebrách.
Fungoval som ako stroj,mozog sa odmietol zaoberať ďalšou bolesťou,
zaujímalo ho iba to, či som schopný kráčať vpred.
Anjeli nado mnou stáli, keď ma nepolamali a pobozkal som Ribanin krížik.
Raz ma grazel garažový dovedie do hrobu v duchu som si pomyslel a krivajuc som šiel ku krvavej bande s čiernym Mercedesom.
Bradaty Hugo s okrúhlymi okuliarmi sa na mňa pozrel a povedal:
-Nazdar šišo,ale si podrástol. Ja si ťa pamätám ako maleho špunta….
Moc som ho nepoznal. Bol to starej sidliskovej školy,
keď v panelových klubovniach v 90 rokoch sa počúvala Slobodna Europa- Život je pakareň a Kurt Cobain.Stary Brehar mi podal ruku a obaja sme dlane stisli .
A ako mi držal ruku tak ma zdvihal. Mal chladne ruky ako ľad.Chcel si dokázať svoju silu .Jednou rukou ma odlepil od zeme,mal ocelovy stisk a zdvihol do výšky ako dieťa.Jeho ruky boli robustne ako tacka na piva.
-Jeb nato Hugo nie som už chlapec….
-Šišo ty si pan Durman… Hned mi dal slovnu facku a vycical zo mňa aj tu poslednu energiu.
Najradšej by som mu odrezal jazyk a klincom vypichol uši.
Spomenul moje stare hriechy,keď som skončil na ARE v Trstenej
Zdurmanovány,čo je najsilnejší halucinogén na svete hľadal som s policajtmi bit po celom mestePredtým ako ma zobrali domov tak ma par krat zbili.Nechapali,že som bol mimo.Stare hriechy,ktore nechali vo mne veľku jazvu na srdci.
Ak chcem prežiť, musím byť v pohode a nenervačiť sa.
Hugo ma pustil z ruk a spadol som na rovne nohy,cítil som sa ponížený.
-Chlapi sadajte do mojej kancelárie…., zavelil Hugo s veľkým bruchom
Čierne auto menom Mercedes vyzeralo ako vládna limuzina
na Bernolakovom námesti v Námestove.
V jeho lesklých dverách som videl dva svety- gangstrov a úrad práce .
Plný beznádeje som si sadol do toho koča smrti .
Znovu som sa cítil ako v pohrebnej dodávke aj keď s lepším dizajnom.
Auto bolo v tmavo čiernej koži a na kapote mal vyleštený znak Mercedes.
Take čalúnenie na operadlach sa robi vo fabrike Panč pre Daciu rovnako aj pre Mercedes.Pohodlne sme si sadli do mediaku.
Človek sa cítil ako v lietadle,všetko priestranne a vyvoňané ako Dalajlamu v Indii.Dvaja gangstri z Brehov dopredu a ja som sa rozvalil dozadu,kde mal same fľaše.Do oči mi udrelo mnoho fľašiek s napisom Ruska vodka a fliaš rôznych likerov.Borovkovica,trnkovica,ribezlovica ,na ktoré pre predaji treba mať povolenie.Tak som si pomyslel ,keď nas colnici zastavia tak amen.
Už som nemal náladu na ďalšie problémy.Pravdepodobne pašoval chlast.
Hugo a Zoro dvaja tučniaci po štiriciatke,ktorý polovicu života prežili v base.
Lepšie držať ústa a len prikyvovať.Tučný Hugo za volantom mercedesu vyzeral ako mäsiar.Odrazu som precitol.Sedel som neveriaci ako som to mohol takto osud vymknut z ruk.Otočil kľúčom a zaplo sa radio.V aute to bubnovalo ako na zábave
Z bedni znel skladba : Kabat- Gou satane gou
Hugo stíšil rádio a začal vravieť:
-Toto je moja kancelária a pohodlne si sadnite.
- Máš peknú kanceláriu… odpovedal som aj keď tu mal bordel a fľaš viac ako v sklade
Rozbite pohare,nedopité fľaše a použité kondomi sa valali po podlahe
-Vďaka, chlapi ja som tiež vozil v hocijakých konzervách,
ale keď chceš riadnu kanceláriu pre klientov a lukratívne kšefty ,
tak som si vybavil luxusnú mašinu.
Vyradene vládne auto, v ktorom sa vozili ministri.
Aj keď je po záruke ma pancierové skla.Je to taký malý tank,ale ešte bez papierov.
Nepriestrelné dvere aj skla.
-A to si kde Hugo taku mašinu kupil?
-V krčme v od nejakého kuriera za mostom a predál mi aj 100 litrov rôznych likerov aj Rusku vodku na ktore je embargo.
Spolujazdcovi Zorovi sa rozžiarili oči a zachrčal chrapľavým hlasom
-Rusky chlast? Kupim … Nahnevane som zahundral.
-Ak bude ta Ruska vodka chutiť ako v miestnych barov tak zbohom ..
-Šišo nepičuj…Ozval sa veľký Hugo
Šliapol na plyn, výfuk zakašľal, motor zasyčal a karoséria zahejgala ako plechová búda.Hugo zaradil jednotku a bez smeroviek sme vyštartovali do ulíc Námestova.Ako sme vyšli prudko na cestu tak jedno auto do nás skoro narazilo.
-„Kurva Hugo, davaj pozor!“ …Zakričal Zoro.
V tom z boku sa ozvalo dlhé hlasné trúbenie.
Céeeeeeeeeeeeeeeeeeeengggggggggggggg,bum
Hugo strhol volant a grazlové lice okúsilo ako chutí pancierové sklo.
Držal sa za hlavu a nahnevane vrhol pohľad na Huga
-„Krista!Hugo!Ty maš nato papiere?.“
Veselí Hugo sa napil ploskačky, poškrabal po hlave očividne si tu jazdu užíval.
-„Hej mam papiera aj na auto aj na hlavu.“
-„To vieme.Však si znásilnil psychologa“ Zachrapčil gangster garažovy.
Vysmiaty Hugo za volantom s čiernou bradou sa usmieval.
-„Hej,ale potom ma dali do klietky,kde ma sadisticky mučili.
Také sračky do mňa pichali, že som zabudol ako sa volám,ale dnes si to užívam“.
Hugo šliapol na pedál a preleteli sme okolo Lidlu a pri zákrute len tak tak pribrzdil.Keby sme ďalej leteli ocitli by sme sa v bytovke nad Kultúrnym domom v Námestove.Šoferoval ako ožran a v kľude pokračoval v rozprávaní:
-„Ak chcem zdravo žiť tak nesmiem užívať drogy“ …..A veselo sa smial.
„Tak som si miesto drog kupil starý, luxusný Mercedes “
S veľkými očami sa nás pozeral
-„Hlavne,že žiješ zdravo a nefetuješ“….Odpovedal som aj keď som sa citil ako v cvokarni.
Gangster Hugo nesustredene šoferoval a pozrel čiernymi očami do spätného zrkadla.Naše pohľady sa stretli. Hugove prepite oči svietili ako neonky na malej hlave s veľkým telom.
Hľadel som do tých prázdnych očných jamiek .Videl som len tmavé tunely vedúce do hlbín temnoty .Potiahol si z jointa,ponad okuliare pozrel na mňa zas a prehovoril s dymom v ustach :
-„Chlapi za to ,že som Vam zachranil kožuch tak mi pomôžete“…
-„Ok“, Odpovedal nahnevano Zoro.Nik nemal chuť už na ďalši level v meste.
Cítil som sa ako začarovanom kruhu z blata do kaluže a vtiahnutý do špinavej hry.
Mrzutý gangster garážový sa poškrabal po hlave a mrzto sa spytal.
-„A o čo Hugo ide?“
-„Potrebujem niečo vyčistiť na chate.“
Grázel Hugo si potiahol z cigi, vydýchol zelený dym a podal joint Zorrovi
Cez tmavé sklo som videl ako smerujeme cez ulice Námestova
Kostolné hodiny práve odbíjali polnoc a vonku bola tma ako v base.
Cestou k horám na chatu sme šli okolo starej.zhorenej budy,v ktorej deväťdesiatych rokoch bolo počuť punk,metal,HC aj Jazz a potom hip hop,
ktorý ju pochoval.Mlada generacia sfetovanych reperov zo sidliska Brehy staru budovu zničili a tak skončil svätostánok pouličnej Namestovskej hudobnej kultúry.Vela Namestovskych kapiel v zhorenej bude cvičilo svoje songy.
Uličkami mesta sme sa vyhybali kamerovému systému.
Okná, strechy, chodníky, cesty kade sme prešli všade to spalo.
Išli sme cez dolinu na sídlisko Brehy okolo budovy Poli Spolu,
kde bola kedysi posilovna,ktoru navštevoval aj Slovensky mafian Černak.
Spoznal tam Zora,ktorý robil pre neho špinavú prácu v Poľsku a v okolí.
Stoka a grazli nočného Námestova neboli pre každého.Ako sme dorazili na sídlisko Brehy tak sme odbočili na poľnú cestu smerujucu k záhradkám v koliske hôr na severe Karpat