Carpe jugulum

Anotace: 6. kapitola

Odkedy sa rodičia rozviedli a ja som ostala jedinou ženou v domácnosti, mám prednostné právo na všetky ocinove platobné karty. Naše spoločné nákupy sú vždy úžasné. Tatino je asi jediný chlap, s ktorým sa dá normálne nakupovať.
Mala som predpísané svetre, sukne a nohavice v čiernej a sivej farbe a biele blúzky. Na prezúvanie čierne tenisky, no na kultúrne podujatia topánky na podpätkoch -môj úhlavný nepriateľ.
Za necelé dve hodiny sme mali nakúpené. Sedeli sme na námestí na terase našej obľúbenej cukrárne. Ocino popíjal kávu a ja som ako obyčajne tlačila do seba zmrzlinový pohár priam gigantických rozmerov a pohľadom som blúdila po okolitých butikoch.
Zrazu mi pohľad padol na malú zašitú predajňu s názvom "Lucifer". Očičká mi zažiarili ako reflektory a začala som hádzať na tatina psie pohľady.
"To je ten nový metalový obchod. Mohli by sme sa tam ísť poobzerať po mojom narodeninovom darček. Čo povieš?"
"Nemáš ty náhodou narodeniny až v apríli?" skúšal to obrátiť proti mne ocino, no to sa mu nepodarí. Je to starý metlák, rovnako ako ja, je jasné, že tam tiež chce nakuknúť.
"No, ale predo dvermi sú Vianoce. Treba začať hľadať niečo pod stromček," dobiedzala som ďalej.
"A ty odkedy vyznávaš takéto kresťanské praktiky?" nedal sa odbiť. Just narážal na moju najnovšiu vieru. Vystriedala som už snáď všetky náboženstvá, ale teraz som našla to pravé, pohanské.
"No vieš, ale milujem blížnych svojich a aby mali radosť prijímam s úsmevom ich vianočné dary, hoc je to proti môjmu morálnemu presvedčeniu."
"Aké je to od teba šľachetné," povzdychol si a mávnutím privolal čašníka, aby doniesol účet.
"Ja viem," odvetila som s víťazoslávnym výškerom. Sotva zaplatil, už som ho ťahala, tak ako to robia deti, keď zbadajú výklad hračkárstva.
Vo vnútri bolo prítmie, ale vôbec to neprekážalo. Nemám rada oslepujúce svetlo, aké zvykne bývať v hypermarketoch. Pri pulte stála asi dvanásťročná baba s naježenými vlasmi, akoby pchala prsty do elektrickej zástrčky. Hneď som vedela, kam ju zaradiť. Stavím sa, že zháňala niečo s motívom Tokio Hotel, musela som sa v duchu uškeriť. Na prvý pohľad sa nezdalo, že by tu ešte niekto okrem nej bol, no niekde v zadnej časti obchodu som začula tiché kroky.
Ocinovi zažiarili očičká a vybral sa ku stojanu s CD-čkami. Zaiste zahliadol Scorpions či AD/DC. Ja som sa začala len tak bezcieľne potulovať po obchode a vychutnávala som si už len samotnú atmosféru. Pomaly som sa odšúrala do zadnej časti obchodu, kde postávalo niečo celé v čiernom s hrubým vybíjaným opaskom a dlhými svetlohnedými vlasmi. Chvíľu som na "to" pozerala a modlila sa, Bohovia, len nech je to chlap!
Znenazdajky sa otočil a ja som v nemom úžase pozerala do tých najkrajších sivých očí, aké som kedy videla. Rýchlo som uhla pohľadom a začala som sa venovať čiernym šatám s korzetom, ktoré viseli na vešiaku predo mnou. Snažila som sa prečítať visačku na nich, no písmená sa mi strácali a pred očami som mala stále len jeho tvár.
Pristúpil ku mne zozadu a tiež hľadel na visačku, ktorú som stále držala v rukách. Naklonil sa celkom blízko, až som na holom krku pocítila jeho horúci dych. Srdce mi začalo byť ako splašené.