Carpe jugulum

Anotace: 28. kapitola

"Vy ste už tu?" volala na nás mama z kuchyne, keď buchli vchodové dvere. Emma sa zvedavo otočila za jej hlasom a mama na ňu hneď vyletela.

"Vitaj u nás, zlatko."

"Ja som Ester, Alanova mama." Emma len šokovane a zároveň prosebne pozerala na mňa ponad mamine plece.

"To stačí mami, už by si ju mohla pustiť," snažil som sa ju zachrániť a našťastie to zabralo. No teraz sa pre zmenu nahnevane obrátila na mňa.

"Ty si si ešte neupratal izbu, mladý pán. Hádam jej len nechceš ukázať ten bordel, čo tam máš," znova si to zlíznem ja. Mal som si radšej zamknúť aby nemohla nakuknúť dovnútra.

"Hneď som naspäť, bambulka," zašepkal som Emme a dal jej letmý bozk. Ona na mňa len prosebne pozerala, aby som neodchádzal. Nič sa nedá robiť, keď mamina zavelí ...

Šlapal som po schodoch potichu, aby som zachytil každé slovo.

"Emma, nie si hladná? Alan je hrozný, takto zavčasu ťa zobudiť. Iste si sa nestihla ani naraňajkovať," štebotala mama a už moju lásku ťahala do kuchyne. To je pre ňu typické.

Za pol minúty som všetko nahádzal do skrine. A už aj som sa ponáhľal dole. Emma sedela za kuchynským stolom a pred sebou mala tanier s obloženými chlebíčkami. Mamina sedela vedľa nej a rozprávala ... oh nie, len nie historky z detsta!

" ... samozrejme oni nechceli Vivien pokaziť ilúzie a všetky pieskové kolačíky poctivo zjedli."

Emma sa rozosmiala a až potom si ma všimla vo dverách. Ospravedlňujúco na mňa pozerala, no napriek tomu som v jej očiach ešte videl úsmev. Už viem čoho sa tak veľmi bála, keď ma chcel jej otec spoznať. Lenže on mi aspoň takéto veci nerozprával!

"Mami, prestaň s tým."

"Ešte nepočula tú najlepšiu časť," ohradila sa mama. Och, toto mi snáď robí schválne!

"Spoločne s Viktorom a Martielom pojedli všetky tie pieskové koláčiky a vtedy Vivien zavolala na Sebastiána, aby rýchlo prišiel aj on. Chalani si mysleli, že aj jeho chce poúknuť tým, čo napiekla. Ten sa začal hrozne smiať a odovzdal Vivien čokoládu, ktorú jej sľúbil ak chalanov donúti zjesť hlinu."

Emme sa to zjavne zdalo zábavné. No snažila sa držať, aby neprepukla v smiech. Už nikdy si domov neprivediem žiadnu návštevu!

"Dobré ráno vospolok," konečne vstal aj ocino. Veď ja mu požalujem, čo mi mama vyviedla.

"Ahoj miláčik," vrhla sa mu hneď okolo krku mama. Veď je tu Emma, nemôžu sa muchlovať inokedy?!

"Dobrý," zamrmlala Emma trocha opatrne.

"Oh, Emma, čo tak zavčasu? Alan bol doterný, čo?" s úsmevom vyzvedal oco. Skúmal ju pohľadom. Dobre som vedel, o čo sa pokúša a že sa mu nepodarí dostať sa jej do myšlienok.

Nepovedal si, že je s prekliateho rodu, zaznela mi v hlave ozvena jeho myšlienky.

Nemyslím, že je to dôležité, odvetil som.

Teraz nie, ale keď skončí výcvik ...

Ešte je čas, môže odísť.

Myslíš, že kvôli vašej budúcnosti sa vzdá takých vymožeností?

Nebudem ju nútiť.

Ale dobre poznáš kódex, vieš ako to môže skončiť.

"Alan, čo keby si to tu Emme poukazoval?" prerušila náš rozhovor mama. Vedela, že si vymieňame myšlienky. Netuším, ako to robí, ale vždy to vycíti.

"Bambulka, poď ukážem okolie."