Cesta na tron - 13.kapitola

Anotace: pokračovanie :D

Sbírka: Cesta na tron

13. kapitola


Bežala lesom. Hoci vládla hlboká noc ona videla ako za toho najjasnejšieho dňa. Nerobilo jej žiaden problém vyhýbať sa stromom a ostrým tŕňom.
Celým svojím bytím sa sústredila len na tú tenkú niť myšlienok ktorú chcela poslať Coorainovy. No on jej neodpovedal, uzavrel svoju myseľ pred všetkými. Corowa zlostne zavrčala no bežala ďalej. Neúnavne pokračovala v ceste na konci ktorej ju mala čakať záchrana priateľa.
***
„Loorea, dnes začína tvoj výcvik,“ prehovoril Nierlen skoro ráno „všetci naši mladí ifriti majú svojho mentora. Tvoja mentorka bude Oliwien. Bude sa starať o tvoju dochádzku, bude ti prideľovať úlohy a samozrejme bude to tvoja dôverníčka.“ Oliwien venovala Loorei sebavedomý no veľmi prívetivý úsmev.
„Teraz ťa zavedie na prvú hodinu, na nej sa naučíš bojovať pomocou ohňa.“ Nierlen sa uklonil a rukou im naznačil že môžu odísť. Loorea i Oliwien vyšli von. Kráľovna si celou cestou prezerala ifritov ktorých pohľady ju prenasledovali. Našli ste tu mnohých, malých i veľkých, starých i mladých. Novú ifritku si prezerali s rôznymi výrazmi. Jedni nahnevane a neveriacky, druhí s nadšením a radosťou.
„A sme tu.“ povedala Oliwien keď zastavili pred hrubou kamennou hradbou. Vchod tvoril kamenný oblúk. Spoločne vošli dnu.
Uprostred zelenej lúky, ktorá sa nachádzala za hradbou, stál ifrit. Keď zazrel prichádzajúce po tvári mu preletel letmý úsmev.
„Pioel aeorf aoier Irvel.“ Loorea nepoznala jazyk v ktorom ifrit hovoril no i napriek tomu mu rozumela. Vedela, že povedal svoje meno. Oliwien sa zachechtala a predstavila Looreu.
„Veľmi ma teší.“ dodal s úklonom.
„V akom jazyku si to povedal?“
„Bol to staroveký jazyk ohňa.“
„Nikdy som sa ho neučila, vlastne som ho ešte nikdy ani nepočula ako to že som rozumela tomu čo si povedal?“
„Jazyku ohňa rozumie každý ifrit ale ak sa s ním chceš naučiť hovoriť budeš potrebovať ešte veľmi veľa vedomostí o ohni. Mojou úlohou je naučiť ťa ako ovládať a zároveň používať tento živel. Od tohto dňa musíš dodržiavať tvrdý a prísny režim ktorý som pre teba vytvoril.“
Loorea len prikývla. Čakala niečo podobné no napriek tomu mala strach. Bála sa toho čo bude nasledovať.
„Najskôr otestujem tvoje vedomosti. Skús zapáliť túto sviečku.“ povedal a odrazu v rukách zvieral vysokú, bielu sviecu.
„Sústreď sa.“ zašepkala Oliwien. Pozerala na knôt, odrazu sa z neho začalo dymiť. Len tenký pásik dymu ktorý sa strácal vo vetre. Dodal Loorei silu a ona ešte viac pritlačil na knôt. V tom sa objavil plameň. Najskôr celkom maličký no postupne sa zväčšoval, získaval tvary ktoré chcela Loorea vidieť.
„Výborne.“ zasmial sa Irvel, sviecu už odložil a namiesto nej teraz držal Oliwienin pás.
„Šlo ti to celkom dobre, na to že si ifritka necelé dva týždne.“
„Emócie sa ti už vrátili?“
„Zatiaľ ešte nie.“
„Musíš sa na ten moment pripraviť, nebude to nič príjemné.“
„Pokúsim sa.“
„Dobre, ale dnes ti ešte poviem niečo o ifritoch. Zakaždým, keď budeš používať oheň, budeš musieť ovládať. Pretože, ak sa až príliš necháš omámiť ohňom, stratíš kontrolu nad svojim telom. V tom momente sa v tebe prebudí pradávna sila, ktorú nazývame Démon alebo tiež Ohnivec. Drieme v každom z nás no na povrch sa dostane len a len vtedy, keď sa prestaneme ovládať. Prevezme kontrolu na tvojou telesnou schránkou a bude ničiť. Zničí všetko čo mu bude stáť v ceste. Ak chceš opäť rozhodovať ty, budeš musieť bojovať, bojovať ako nikdy predtým. Nechcem ťa vyľakať, ale ešte som nepočul o žiadnom ifritovy, ktorému by sa podarilo dostať spod kontroly Démona. Ich duša opustí telo a až do konca sveta sa budú túlať po zemi a hľadať niekoho, kto im môže pomôcť.“ Loorea nahlas prehltla. Netušila, že byť ifritom bude až také ťažké. O kontrole vedela, len netušila že ak sa jej to nepodarí bude len duch túlajúci sa svetom. Celé jej to prišlo až príliš. Keby len mala na výber a vedela by o tomto, určite by sa nechcela stať ifritkou. Ale musela, musela pomôcť ľuďom ktorý boli zbiedení z nadvlády upíra.
„Neboj sa, naučíš sa to.“
„Mali by sme ísť, čoskoro ti začína ďalšia hodina.“ povedala Oliwien a pobozkala Irvela na líce.
„Vy spolu niečo máte?“ spýtala sa Loorea keď spoločne vyšli von.
„Áno, vlastne som s Irvelom zasnúbená.“ podotkla s úsmevom.
„Aha...ako to vlastne u ifritov funguje? Berú sa z lásky alebo z donútenia? Má vôbec ifrit právo milovať?“ vychrlila zo seba Loorea naraz.
„Samozrejme že ifriti majú právo milovať, dokonca lásku pociťujeme a vnímame oveľa intenzívnejšie ako ktorákoľvek iná rasa. Zrejme to bude tým plameňom, ktorý neustále horí v našich srdciach. Vrátim sa k téme, svadby sa robili a vždy budú aj s lásky aj s donútenia. Je to niečo čo majú všetky rasy spoločné. Ak mám byť úprimná ifriti berú ako najväčší dôkaz lásky dieťa, preto sa nestáva až tak často ako u ostatných rás že spolu ifriti splodia dieťa.“
„Aha, ale ty s Irvelom sa beriete z lásky.“
„Áno.“ vzdychla a na tvári sa jej rozhostil úsmev.
Aj ona sa raz chcela vydávať, lenže nie z donútenia ale z lásky. Predtým však musím nájsť niekoho kto bude milovať mňa a koho budem milovať ja, pomyslela si. A možno som už niekoho takého našla.
„Na tejto hodine sa budeš učiť jazyk ohňa.“ prehovorila Oliwien po chvíľke ticha.
„Vážne? Predpokladám, že ho ovláda každý ifrit takže by som to mohla zvládnuť aj ja.“
„Musím ťa vyviesť z omylu, nie každý ifrit dokáže hovoriť ohnivým jazykom. Síce rozumie, no sám nepovie ani pol slova. Všetko to totiž závisí len na usilovnosti a trpezlivosti s ktorou sa učíš. Vlastne pokiaľ viem, asi jedna tretina ifritov ním neviem hovoriť. To však neznamená že práve ty nebudeš patriť medzi tých pár vyvolených, ktorých nazývame Učenci.“
„Učenci? Čo sú zač?“
„Sú to ifrti, ktorí ovládajú perfektne Poznajú tie najtajnejšie ohnivé zaklínadla, vedia slová, ktoré boli už dávno stratené. Jednoducho, sú to najmúdrejší z najmúdrejších.“
„Koľko ich je?“
„Boli časy, keď sme ich mohli pohli počítať na desiatky, no dnes zostala len hŕstka.“
„Vidím, že si už Looreu stihla oboznámiť s mnohými informáciami.“ prerušil ich hlboký hlas.
Uprostred malej izby stál vysoký ifrit. Uhlíkovo čiernymi očami sledoval Looreu i Oliwien, netváril sa príliš priateľsky.
„Moje meno je Pielo a budem ťa učiť ohnivý jazyk a boj s mečom.“ predniesol ifrit.
V jednej ruke držal starú, takmer rozpadnutú knihu zatiaľ čo v ruke druhej mal lesknúci sa meč.
„Ak dovolíš, musím s tebou vyskúšať zopár zbraní a zistiť ktorá z nich ti najviac sadne do ruky.“ povedal a zaviedol Looreu k nízkemu stolu, ktorý bol prikrytý čiernou plachtou. S ladnosťou ktorú ste od neho nečakali plachtu stiahol a odhalil tak veci, ktoré skrývala. Zbrane, mnoho a mnoho zbraní. Meče, sekery, kopije a veľa ďalších. Loorea si zo záujmom prezerala niektoré z nich. Páčilo sa jej, ako sa slnečné lúče odrážajú od nablýskanej ocele.
„Skús tento.“ ozvala sa a podal Loorei dlhý, štíhly meč.
„Učili ťa v Hnutí odporu bojovať?“
„Áno ale len s lukom.“
„Pche... tušil som že to nebude nič moc ale toto? Ty si určite ešte nikdy v živote nedržala v ruke meč.“ podotkol a vytrhol je zbraň z rúk. Vybral ďalší meč a podal jej ho.
„Skús s ním niečo urobiť.“ Loorea sa prudko ohnala. Meč sa jej zdal ľahký ako pierko, akoby sa stal časťou jej tela, jej predĺženou rukou.
„To by snáď mohlo byť... mysli na oheň“
„Prosím?“
„Predstav si plameň.“ V tom momente sa z čepele ostrého meča začal ťahať slabý plamienok. Tiahol sa ďalej a ďalej až bol napokon celý meč v plameňoch. Loorea si ho prekvapene prezerala.
„Je to špeciálne kúzlo.“ prezradil jej Pielo. V tom jej ešte podal kožený opasok.
„Pripni si naň meč a nos ho neustále zo sebou. Boj budeš mať neskôr, myslím že večer, meč si samozrejme prinesieš so sebou. Chcem, aby si si ešte zohnala nejaké chrániče a brnenie. Ak by si ich nemala, mohlo by sa stať niečo skutočne nepríjemné.“ dodal a škodoradostne sa usmial. Oči mal stále neuveriteľne chladné, akoby z mramoru.
„Hm... jazyk ifritov je skutočne, skutočne náročný. Môžem že toho naučiť mnoho, ako privolať búrku bleskov, ako zničiť najsilnejšieho zo všetkých upírov, ako sa uchrániť, ak samozrejme nebudeš patriť k tým ďalším ignorantom ktorých väčšinou učím.“
„Ako zničiť najsilnejšieho z upírov?“
„Presne tak, pretože len ja poznám spôsob ako zabiť Niada.“
„Tak dosť,“ zakričala Oliwien „nechala som ťa zájsť až priďaleko, ale toto si skutočne prehnal. Hneď ako sa to dozvie Nierlen, ...“
„Nierlen sa to nedozvie.“
„Ako si si taký istý? Hneď teraz idem za ním a všetko mu poviem.“
„Nikam nepôjdeš, ale inak...“
„Inak čo? Ublížiš mi? Dobre vieš ako by sa to pre teba skončilo, takže sa ma nesnaž rozhnevať.“
Pielo o krok ustúpil, no na jeho dlani horel slabý plameň. Oliwien chytila Looreu za ruku a ťahala ju preč.
„Počkaj chvíľu, chcem vedieť viac.“
„To je smola, pretože na dnes ti to bude musieť stačiť.“
„Je pravda, že len on pozná spôsob ako ho zabiť?“ Oliwien jej venovala ustarostený pohľad.
„Počuj dievča, Nierlen má svoje dôvody prečo ti to nepovedal hneď a ja mu verím takže keď nadíde správna chvíľa, dozvieš sa to čo chceš vedieť a možno aj oveľa viac.“
„Povedz mi to, veď nezáleží na tom kedy, ale čo sa dozviem.“
„Rada by som, no Nierlen mi to zakázal.“
„Nierlen sa o tom dozvedieť nemusí.“
„Loorea ja proste nemôžem, dala som svoje slovo že ti to nepoviem skôr, ako nadíde vhodná chvíľa.“
„A tá nadíde kedy?“
„Loorea prosím ťa, odkiaľ to mám podľa teba vedieť? Budeme ti musieť vybrať nového učiteľa i keď lepšieho ako Piela nenájdeme. Škoda že je trochu...hm svojský.“
„Nie, nového učiteľa nechcem. Pielo sa mi páči.“
„Tu nejde o to, kto sa ti páči alebo nie, tu ide o to kto ťa bude schopný naučiť všetko podstatné a nevyzradiť pritom nič čo vyzradiť nesmie.“ Oliwien so zamysleným výrazom vykročila vpred. Loorea nevedela kam idú no kráčala za ňou.
„Nikdy som nevedela udržať tajomstvá,“ začala Oliwien potichu „a práve mne zverili dohliadať na to, aby sa jedno z nich neprezradilo. Jedno ti ale poviem, to čo pred tebou taja, znamená mnoho nielen pre teba ale aj pre ostatných, ktorí sa chcú raz a navždy zbaviť Niada.“
„Povedz mi viac.“ naliehala Loorea.
„Nie, nesmiem. Všetko sa dozvieš v pravý čas.“