V moldavskej stepi 5.

Anotace: dievča menom Chen

Na stanici vo Focsani som sa v čakárni zoznámil s turistkou z Izraela. Počas rozhovoru mi prezradila fakt, že jej predkovia žili v tomto meste. Okrem iného, podotkla:
- Arie Levanon, tiež rodák a emigrant odtiaľto, zložil neoficiálnu, ale nadovšetko obľúbenú „hymnu“ jeho súkmeňovcov po celom svete.
- Boli sme dobrými priateľmi. Povedal pri jednej príležitosti svetoznámy dirigent Sergiu Celibidache o autorovi prekrásnej skladby „Erev ba“, ktorá už vyše 50 rokov žije v srdciach miliónov ľudí.
Po nástupe do rýchlika som sa ešte posledným pohľadom rozlúčil s mestom vznešenej architektúry tamojšieho divadla a súčasne aj čulého kultúrneho života. Krajina za oknom sa rýchlo menila. Farby začali pozvoľna ustupovať všadeprítomnej žltej. Slnkom pripálená tráva splývala so zemou až po horizont a ja som si uvedomil, že to , čo som pokladal doteraz za step, bola všetko iné, len nie toto. Moje rozpaky sa rozplynuli až potom, čo sa náhodou rozpriadol dialóg s mladým geológom z Jasi.
- Platforma moldavská a skýtska sú charakteristické pre modelovanie terénu eróziou. Zásadne k tomu prispievajú výdatné zrážky skoro na jar a potom prudké letné búrky. Viate piesky a spraše nedokážu odolávať náporom rýchlej vody. Značná časť osídlení vznikala v údoliach pod eróznymi svahmi, kde sa voda v tokoch spomaľovala a začala meandrovať. Hore na severe Moldavska sa výraznejšie presadzuje totiž lesostep. Pravú, nefalšovanú step možno nájsť už iba na ani nie 20-tich percentách južnej časti krajiny.
Historická stará Besarabia medzi Dnestrom a Prutom až k pobrežiu Čierneho mora dostala časom pomenovanie Bugeac (Budžak), kým za Besarabiu považovali postupne celú hornú polovicu pôvodného Moldavského kniežatstva. Výsledkom neskutočne krkolomných vývojových politických procesov sú dnes dve územia s identickým oficiálnym názvom.
- Mal by si vypiť prepeličie vajíčko. Poradili mi so smiechom študentky gymnázia, ktoré si všimli, že si neviem spomenúť názov cieľovej stanice, do ktorej cestujem.
- My to užívame na zlepšenie pamäti pred skúškami. Trikrát denne surové vajíčko medzi jedlami. A neobsahuje zlý cholesterol, ako tie kuracie. Doberali si ma, neustále sa smejúc. Jedna z nich tajomne siahla do svojho školského batohu a vyňala asi dvojdecovú fľaštičku s čímsi vláčne tekutým a ponúkla ma s tým. Keď som sa okúňal ochutnať, jej kamarátka ma povzbudila slovami:
- Nemaj strach, sú tam vajíčka vyšľahané s medom. Ručím za to, že keď to ochutnáš, nič lepšieho si nikdy nevypil. Všetky sa opäť rozosmiali a už som nemohol cúvnuť. Dal som si dúšok a všetko bolo odrazu iné. Step za oknom akási domáca a povedomá. Stará známa, miestami zvlnená rovina sa priblížila, nalepila až na okno a omámila novým, nepoznaným nádychom zatiaľ iba tušeného dobrodružstva.
- V stepi je prepelíc habadej. Nezabudni každý deň vypiť tri vajíčka, ale s alkoholom si ich určite nepretrep! Lúčili sa so mnou veselé žiačky.
Step sa otvorila dokorán a zišiel som z asfaltky ako obvykle, aby som si overil nasledujúce tri dni jej pohostinnosť. Nie, tam hore na severe to nebola ešte žiadna step, ale k tomuto poznaniu som sa dopracoval až teraz. Nekonečná, trávnatá, zlatožltá a voľná, bez hraníc. Keď som si večer líhal k ohňu, priskackal ku mne zajačik, nie veľmi väčší azda ako taká ropucha. Nebojácne pokukoval raz na mňa, raz do ohňa, fascinovaný vyletujúcimi iskierkami. Neprešlo pár minút a už tu bol druhý, rovnako malý zajko. O chvíľu ich bolo zo desať a svojím charakteristickým zajačím zdvíhaním uší dohora, dávali najavo ostražitosť a zároveň akúsi priazeň. Zazdalo sa mi, že obďaleč zasvietili vo tme oči nejakého dravca, možno líšky. Zajačiky sa učupili čo najnižšie a postupne zaspávali. Spánok ale neznamenal zatvoriť oči. S otvorenými doširoka snívali svoje výpravné zajačie sny.
- Ráno ich nebolo. Podistým sa rozbehli ešte za svitania, skôr, ako vyjdú zo svojich nôr sysle a narobia svojím pohvizdovaním patričný rozruch. Stepný budík funguje spoľahlivo a ja som sa pozvviechal zo zeme, aby ešte zaránky rýchlo míňali sa kilometre smerom na juhovýchod k sídlu „Mysliteľa z Hamangie“. Táto neuveriteľne moderne štylizovaná, 5000 až 6000 rokov stará neolitická socha je zaradená medzi 10 artefaktov sveta, ktoré by nemali nikdy zmiznúť z povrchu zzemského. Našla sa na kopci „Sofia“ (Múdrosť) za Cerna Vodou pri Dunaji a bola zadefinovaná ako súčasť pohrebného inventáru hrobky. Na rozdiel od nemenej známeho Rodinovho „Mysliteľa“, soška hamangijskej kultúry upiera pohľad nahor. Jej neoddeliteľnou dvojicou je žena, ktorá rovnako, i keď už nie s rukami podopretou hlavou, obracia zrak dohora. Medzinárodná komisia v roku 2000 zvažovala pripraviť návrh prezentácie tohoto diela pre vyslanie do vesmíru pre prípadné kontaktovanie s mimozemskou civilizáciou.
Praveká kultúra Cucuteni – Tripolie, nazvaná podľa náleziska neďaleko Targu Frumos v župe Iasi, obsadila pozíciu najstaršej známej európskej civilizácie. Všetky moldavské stepné končiny hýria množstvom nálezísk tohto bohato rozšíreného spoločenstva technicky a remeselne zdatných ľudí, stavajúcich svojho času dvojposchodové domy a rozličné iné dômyselné zariadenia. Z ich sídlisk, počtom do dvadsaťtisíc, pochádzajú nálezy figúr, zdobených presnými geometrickým symbolmi a telovými ornamentmi. Cucutenská kultúra sa 3500 r. pred n.l. stáva obeťou náporu indoeurópskych národov z východu. Najstarší autentický výrazný symbol v podobe bojovne nastrojenej vlčej hlavy sa však z tých čias preniesol do novovznikajúceho dáckeho a thráckeho prostredia a stal sa symbolom hierarchickej i vojenskej moci na území, ktoré vzdorovalo začiatkom našej éry expandujúcej Rímskej ríši.
„Hamangie“, pod týmto názvom známe dielo, považované mnohými za magické, je evidentne zo začiatku sústredeného hľadania ľudstva po význame života. Bol tento umelec, jeho skutočný autor, vyvolený? Všakže, človek bol utvorený z hliny…
Napadlo ma v tej súvislosti, že dievča Chen, alebo milšie - Chenik, s koreňmi v meste Focsani, ma vtedy opravila, keď som spomenul Adama a Evu. To prvé v pohode, ale Eva bola podľa nej Hava. Takže, dal som, sám od seba, dvojici mená: Adam a Hava…