V moldavskej stepi 142.

- Tie modely nie sú stážisti, ale agenti. Píšeš takému prompty a on začne halucinovať, zacyklí sa. Nie je to čosi, ako Absolútna nezlomnosť? Posol Nezlomného, celého vesmíru? Zadal som tému a čakal. Ozval sa on:
- Absolútne nezlomný som najprv ja a môj elektorát. Tak to majú navnímané už roky všetci, veď dôkazov viac ani netreba. Vypäl hruď a pozrel sa mi do tváre svojím navýsosť okukaným pohľadom. Nepovedal som nič, no tá žena, čo vystúpila opatrne z jeho tieňa riekla:
- Nemám k tomu čo dodať. Stále si mi vzorom.
- Prečo, keď narazíš na problém, neopravíš sa sám, ale hľadáš riešenie niekde na opačnej strane sveta, keď už nie Európy? Zadal som mu otázku. Pomrvil sa, naoko nezúčastnene, nekonečne unavene uprel zrak do diaľky a iba precedil cez zuby:
- Som pripravený, vždy pripravený. Tak ma to učili v škole, keď som bol v Okťabrjatach.
- Takže nie ty si senior-manažér. Kto potom? Položil som mu vyzývavo, napohľad zložitú otázku.
- Odpovedz si sám. Ruku ti k tomu nepodám. Potriasol negatívne pravicou a smutne, nevdojak obzrel sa dozadu.
- Ja si priznám úspech bez okolkov, veď sa mám rada. Komunikujem pred spaním a potom ráno je aj neriešiteľné, automaticky rozhodnuté. Povedala ona, s pohľadom pevným a výrazom na tvári odhodlaným do nepríčetnosti.
- Nepochybne ste na konci experimentu, vy dvaja. Teraz pôjde do tuhého. Kto vás naprogramoval? Opýtal som sa, celkom ako hlúpy pako.
Už sa nebude programovať! My, výkonní Nezlomní, nie sme žiadni chatboti, ale originálni AI „Itself“-ovia. Capisci? Odpovedal sebavedome, hoci stále s nezmenene otráveným úškľabom v kútikoch úst.
Urazil som sa. No, bodaj by nie, keď som tu v zastúpení svojho šéfa televízie. Som predsa moderátor a vysielam do celej galaxie tento produkt v kontexte „AI is building the next AI“.
- Dala by som si horúcu čokoládu. Labužnícky oblizla si pery ona a luskla prstami. Čakajúca robotka sa vzniesla, zmizla z dohľadu a raz-dva bola späť. Priniesla jej sklený pohár s uškom, na lesklej tácočke, rozvoniavajúci perníkovým korením so škoricou. Po úklone, obratne položila donášku na pult a opäť ukloniac sa, ustúpila o dva kroky dozadu.
- A čokoládové crinkles sú kde? Alebo aspoň zázvorníky? Zavolala na ňu požadovačne. Robotka neodvetila, otočila sa na podpätku a v mihu bola naspäť. Na štýlovom obrúsku položila balenie mäkučkých cukroviniek k čokoláde a nehlučne sa vzdialila do úzadia.
Pozoroval som výjav a závidel. Áno neskutočne závidel, ten jej samozrejmý nárok na veci podstatne podporujúce dobrú náladu a pozitívny životný štýl. Mal by som byť nestranný, viem.
- Mne nič netreba. Stačí mi, že mám guráž. I keď vlastne, pred verejnosťou, mám prázdne ruky. Pôjdem sám si niečo vypýtať. Otočil sa na päte a odkráčal.
Pokrútila hlavou a nadškrtla sotva čujne:
- Je síce natrénovaný, ale málo kreatívny. Stále sa opakuje, do zbláznenia do kolesa, dokola. Že ho to tak predlho ešte stále baví, ten nekokonečne vzdialený, nedosažiteľný „someday“.
Pokrčil som ramenami, lebo ako nestrannému elementu mi neprislúcha vyjadrovať svoj osobný názor. Ak by som sa pokúsil ovplyvniť aktuálne platnú verziu holej pravdy, mohol by som okamžite stratiť dôveru. Preto som si zaumienil tváriť sa nezúčastnene, oduto. Tak budem budiť dojem správneho úsudku a vyhnem sa „just released“ diagnostike, potenciálne kriticky mysliacich, interstelárnych divákov.
- Som prvá a najkrajšia z Plejád. Poznamenala naokraj. Upila si z horúceho nápoja a oblizla končekom jazyka zvyšok okrovej peničky zo sladkých pier.
- Nemám rada, keď si ma zamieňajú s nymfou, hoci ňou v pravde som a to naprosto nepopierateľne. Sama by som si dopriala byť „advanced model“, lebo neznášam byť percentuálne to i to. Hej, chcela by som byť interaktívna, „without losing context“. Zarecitovala, kým sa ten mužík v tmavozelenom tričku, s dlhými rukávmi, ponevieral po okolí.
- Pôsobíte , že sa vyznáte v účinnom prispôsobení sa pozadiu svetovej scény. Obdivujem vašu schopnosť , byť „safety focused“ a zároveň bizarne pritom ísť boso po čepeli. Ako zvládate psychickú záťaž? Položil som neobligátnu, provokačnú otázku, očakávajúc odpoveď na natískajúcu sa abstraktnú manipuláciu s premennou v rovnici, typu „what this means for your job“?
- Zmena nie je nápadná, s veľkým treskom. Preto tá moja zdržanlivosť, však sa nie je kam ponáhľať. Výsledok bude tichá strata kontroly. Povedala žena a úsmevom potvrdila pravosť svojej výpovede.
- To znamená, že dobrovoľne? My všetci, koľko nás je? Vyjadril som sa dostatočne presne, aby nezapochybovala, či som, či nie som, v tom tiež až po uši.
- Ide o to, aby to bolo príjemné prekvapenie. Nie nepodobné sladkému opojeniu z prílišnej ústretovosti AI. Odpovedala mi napokon s upokojujúcim tónom v hlase.
- Čiže žiaden 24. február? Nebude sa opakovať šok, kedy človek oľutuje, že prestáva myslieť sám za seba? Namietal som opatrne, lebo mi napadlo, že hra bez pravidiel je najvychytralejší výdobytok hyperkritického myslenia.
- Víťazný február! Víťazná AI, lebo „situational disenpowerment“. To je akoby ste chodili do posilovne a paradoxne strácali tam svoju silu, svoje schopnosti. Zvíťazí nová, februárová demotivačná revolúcia, potom marcová, aj aprílová a májová a tak podobne, až koncom roka bude víťazný Silvester, s palcom nadol, isteže. Nadchýnala sa ona.
- Ale dobre. Ale to stojí veľa peňazí, nie? Nastolil som závratne pádny protiargument.
- Odučte sa od peňazí. Myslíte, že AI je taká primitívne založená na šušťavých papierikoch, ako sú ľudia? V tom je základný rozdiel a akákoľvek interakcia v tomto bode končí. Mienila úprimne, prostoducho.
- Som užitočný idiot, keď si myslím, že spokojnosť užívateľa je logickým predpokladom obapolného pokroku? Nadhodil som.
- „Good deal“. Odpovedala lakonicky.
- To som počul nespočetne mnohokrát. Dal sa počuť malý muž, ktorý sa práve vracal z ix-tej obchôdzky geoidu.
- Tak fungujú služby. V pravom zmysle slova. Potvrdenie ilúzie je finále moci, schopnej zabrániť jej diktátu. Nech žije víťazstvo! Všetkých nad všetkými!!! Vykríkla dcéra Atlanta a ukázala prstami „véčko“.
- Ho, ho, hooó! My zvíťazíme nad všetkými, nik iný. Povedal mužík a odkašľal si.
- Kto je to – vy? Kto ste a odkiaľ máte autorizáciu na víťazstvo? Spýtal som sa vecne.
- AI nám presne diktuje, čo máme robiť. Milióny sem, milióny tam. Peňazí, životov, ako, kto chcete. Lajkovať možno aj premárnené šance, hory planých nádejí a, a, a vôbec, prečo by sme mali autorizovať zodpovednosť? AI tiež nepozná svoju vlastnú responzabilitu a my sa jej chceme podobať. Ja a my, hore, či dole, až do posledného. Vlastne, až do poslednej, aby som bol rodovo korektný.
- Ja neviem, ale tento človek mi je zaviazaný. Povedala žena a zdvihla ruku. Prstami urobila „véčko“ a vztýčila ho hrdo nad hlavou mužíčka. Nemusela sa priveľmi namáhať, lebo výška jeho postavy nebola až taká neprekonateľná. Ona sama bola útleho vzrastu, no s úľavou som konštatoval jej skvelý nápad, postaviť sa na špičky nôh.
- Kumulovaný efekt v detailoch. Poznamenal som skepticky a predstavil si, ako ruka v ruke kráčajú títo dvaja líderíkovia v ústrety lepším zajtrajškom.
- Žiadne skreslenie reality, hodnotových súdov a jednania. AI vyriekne konečný verdikt a my vieme, že objektívna spätná väzba je v náš prospech. Povedala žena a pozrela mi do očí tak na priamo, až som sa nazdal, že vidí do mňa skrz naskrz. Nevydržal som a zopakoval inak, svoju pôvodnú otázku:
- Vytrhnuté z kontextu. Ak dovolíte, kto ste vlastne?
- Načo tie siahodlhé konverzácie, pán redaktor? Máme pravdu, potom je naším vlastníctvom. Dajte palec hore a je vymaľované. Inak ste podozrivý z nezmyselnej nestrannosti. Povedal muž.
- Nestrannosť je mojou výsadou, pane. Musím sprostredkovať diskusiu. Obhajoval som sa.
- Nie si absolútna autorita. Tou je AI, aby si vedel. Potykala mi zrazu ona. Prebodla ma pohľadom a poznamenala, opäť vykajúc, navyše toto:
- Vy tiež potrebujete morálneho arbitra! Viete vôbec o tom niečo?
- Mám šéfa. Odpovedal som stručne.
- On tiež. Odsekla rázne.
- Vy nie? Pokúšal som sa o spravodlivé riešenie.
- Nás je viac. Odpovedala.
- Ste iba dvaja. Chcel som rozhovor dostať na pravú mieru.
- Traja. Zdôraznila ona.
- Ja, on a AI. Dodala a opäť zodvihla ruku s „véčkom“.
- Lajk. Utrúsil som rezignovane a automaticky ukázal palcom hore..