Originálne Nepekná

Originálne Nepekná

Anotace: To dielo hovorí samo za seba!!!

Vnútri som cítila akési neidentifikovateľné prázdno. Nemo som hľadela na obrazovku a hypnotizovala som to malé políčko v dolnej lište, aby sa rozsvietilo a začalo blikať. Veď predsa, nemôže mu trvať polhodiny, aby mi odpísal na takú jednoduchú otázku, na ktorú odpoveď bola pre mňa v tej chvíli životne dôležitá. Otvorila som Skype a už som sa mu chystala napísať žiadosť o vysvetlenie, prečo mi neodpisuje, keď sa otvorili dvere na mojej izbe a...KOKSO!!! Bolo to neuveriteľné.. .také neskutočné, krásne!!! Na prahu mojej spovednice, môjho príbytku, môjho sveta stál...ON! Okej, dvaja „ onovia“. Jeden z nich bol môj brat, ale to nebolo podstatné. Dôležité bolo, že ten človek, ktorý nesmelo postával za ním a asi nevedel pochopiť, čo tu vlastne hľadá, bol Miško! Chvíľka radosti a prekvapenia zo mňa raz-dva opadla, pretože som bola práve v stave, v akom by sa nikdy žiadne normálne, aspoň trochu hrdé dievča pred chalanom nikdy neukázalo. Vyzerala som presne tak, ako moja kamarátka pred rokom na jednom prudko trápne nudnom halloweenskom večierku , kde predstavovala zombie. Keďže mám hrozne veľké čierne oči a k tomu tá rozplakaná riasenka...Och, Bože! Veď som okolo úst celá od čokolády! Vyzerám, akoby som strkala hlavu hlavu do nespláchnutého záchoda s veľkou potrebou. No a teraz tu predo mnou stojí, ten koho som celé mesiace bytostne túžila vidieť a predstavovala som si, ako úžasne sa porozprávame a ako neodolateľne ho budem baliť a flirtovať s ním. Zvláštne, že teraz by som bola najradšej keby vypadol z mojej izby, do ktorej bez pozvania vstúpil. Samozrejme, že môj brat nás akože diskrétne a tolerantne nechal samých, ale v skutočnosti teraz stojí pri stene s pohárom pri uchu a vyžíva sa v tom, ako trpím. Veľmi dobre vie, že mojou najslabšou stránkou z mojich slabých stránok je okrem hrozného ksichtu aj neschopnosť nadviazať zmysluplnú konverzáciu. Neviem, kto by teraz mal zobrať iniciatívu do vlastných rúk. Ja, ako trápna skrachovaná neobľúbená hostiteľka, alebo ON, božský...sladký, krásny hosť? S radosťou by som to prirodzene nechala na neho. A keďže, ja som bola samozrejme tá, ktorá mu každý deň vypisuje( a jemu sa z času na čas niekedy aj podarí odpísať)...To ticho už začínalo byť pre mňa neznesiteľné. On tam len stál! Netváril sa ako ostatní, že ho veľmi zaujímajú moji plyšáci na poličke, nepohol sa z miesta. Jednoducho, nič nerobil. Ja som tiež stála, ale pri mojim počítači, ešte stále som mala otvorený Skype a tam mi svietila nezodpovedaná otázka, na ktorú som tak veľmi chcela dostať odpoveď. Ale to bolo už dávno. Dobre, bolo to pred desiatimi minútami, čo som túžila, aby mi odpísal. Ale tých pár minút bolo pre mňa tak užitočných, užitočnejších ako celý predošlý rok. Zdalo sa mi, akoby trvali celú večnosť a pritom to bolo len pár tikov hodiniek. Ja som si uvedomila, že keď ma jednoducho ignoruje, nemá význam padať stále hlbšie a hlbšie do sietí lásky, ale zastaviť uprostred nekonečnej priepasti a vrátiť sa späť na zem. Je mi jasné, že mohol byť na záchode. Kľudne sa mohol učiť. Možno sa zabudol odhlásiť a išiel von s kamarátmi. Alebo bol natoľko zaneprázdnený odpisovaním na správy svojich ctiteliek, že tú moju jednoducho prehliadol. Čisto náhoda. Mohla som veriť niektorému z týchto vysvetlení. Ale neurobila som tak. Je pravdou, že sa stále sťažujem na to, aká som hrozná, škaredá, nudná, pehavá. Tiež by vám liezlo na nervy, keby vám každý hovoril, že máte nos ako Afričanka. Ale v hĺbke duše viem, že to so mnou až také zle nie je. Je úplne úbohé, keď chalan povie babe, že je pekná a namyslená fiflenka, ktorá si je veľmi dobre vedomá svojich kladov, len povie: „ Nerob si zo mňa haluz“ len preto, lebo chce počuť na svoju adresu ešte viacej chvály. Viem, že mám veľmi dobrú intuíciu. Tá mi hovorila, že keď som vtedy stlačila „ enter“ a poslala mu svoju správu, Michal práve vtedy sedel za počítačom, prečítal si otázkou, ktorá som sa totálne ponížila: Ľúbiš ma? A nechal to tak. Veď jedna z mnohých, nič výnimočné. Tak keď je to pravda, prečo teraz ide ku mne a bozkávame sa? Naozaj!!! Prečo? Tie bozky boli také krásne a sladké, že som úplne zabudla, aké bolo moje rozhodnutie. Odtrhla som sa od neho, čo by asi žiadna iná jeho obdivovateľka neurobila. No ďalšia moja silná stránka( asi tá najsilnejšia) je, že som schopná povedať každému do očí: NIE. Presne toto isté som urobila. Keď som sa mu pozerala do tváre, pohľad mi skĺzol na jeho pery. Áno, sú krásne. Neodolateľne vykrojené, podmanivo ružové a strášne chutné! Ale hneď v tom momente sa mi pred očami začali prehrávať všetky tie tváre, ktoré mu hľadeli do očí a vychutnávali silu jeho bozkov. Nie, povedala som si ešte raz. Nepeknosť je ešte výnimočnejšia ako krása. Áno, som na seba hrdá. Som originál, z ktorého sa nikdy nestane kópia.
Autor Mišiačik, 16.11.2008
Přečteno 415x
Tipy 0
ikonkaKomentáře (2)
ikonkaKomentujících (2)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře

dakujem za prečítanie a komentár:-)uznávam, že pointa sa mi tentokárt vystihnúť až tak dobre nepodarila. Ale mala byť taká, že hrdinka sa zmieruje s tým, že nie je pekná, a učí sa mať svoju vlastnú hrdosť. Asi toľko...Kebyze niekto v tom našiel pointu tak píšte!!!:-)

16.11.2008 19:04:00 | Mišiačik

nějak mi ušla pointa, nebo tam žádná nebyla?

16.11.2008 15:24:00 | její alter ego

© 2004 - 2024 liter.cz v1.6.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí