Zivot

Zivot

Anotace: O zivote v kleci

ŽIVOT

Z ubytovacej centrály (UC), kde bývam, je to do práce (P) hodina cesty rýchlovlakom (RV). Ževraj 7 minút hyperstrojom (HS). Neviem, či je to pravda. Nikto nikomu nič nepovie, osobne ja počujem iba klebety (K). Celý život sa držím pravidiel (PR) a piktogramov (PG). To stačí. Tak je to lepšie. Taká je doba. Doba skracovania (DS). Už nieje čas na dlhé slová. A ani miesto.
Každý tak robí. To je pravidlo.

"Hej, a čo? ",kričím niekedy na seba. Neviem presne čo robím, je to niečo kvôli nám (MY).

Tak čo? Tak bolo povedané!(TBP!)

(TBP!): toto stlač každé 2 minúty a 23 sekúnd. Meraj si to! Dávaj si na to pozor! Presnosť!! Pozornosť!!! Rytmus!!!!

Stláčam (S). Každých 143 sekúnd. Áno, mám sa dobre, ďakujem za opýtanie.
Som robotník typu (RS),takže stredný.

Po (P) idem naspäť do (UČ) vďaka (RV).

Rýchlojedlo (RJ), ľahká literatúra (LL), decentná masturbácia (DM), wrestling zvierat (WZ) v TV (TV), to všetko sa mi páči, to všetko je relax (R). A spánok (SP). Ten sa mi páči tiež. Ale rýchlo. Na nič nieje čas. Aj späť sa musí rýchlo.



Minule bolo na chvíľu vidieť cez smog cestou (RV) z (P) do (UČ) nebo a slnko. Bolo to na chvíľu krásne. Ale len na chvíľu. Samozrejme.

Minule sa mi snívalo v (UČ) o oblúkoch. Žiadne hranaté tvary, ani hroty, celý sen bol o mäkkých uhloch a kruhoch a elipsách. Vau. Fakt.

Človeka to dokáže zmiasť.

Každopádne v mojom prípade je úspech a postup (U&P) na ceste a na mieste (C&M). Takže človek by sa mal takejto fantázii (F) vyvarovať.

Idem, idem. Hore. Hore. Teda dúfam.

Vieš si to vlastne predstaviť? Čo robím? Kde pracujem?
Nerezová oceľ, všade studená chladná mrazivá farba, na stropoch zrkadlá, dole rôzne pohyblivé pásy v rôznych odtieňoch bielej, po ktorých ide Tovar (T) na svoje miesto (SM), vo výške očí senzory, sterilita, ostré hrany, pravý uhol, spravovačka, rozdelovačka, káble, odstranovačka, rovnomernosť, hydraulika, piesty, monitory, pišťanie strojov, nárek na seba narážajúcich súčiastok, rýchle tempo, studený vzduch, krik, signály, rachot, disciplína, hurá do práce, piktogramy, označenia, príkazy, šialenosť, tempo, tempo a neviem čo ešte.

Po našom jazda (J).

A niekedy vtedy, proste niekedy v čase, keď to človek najmenej čaká, to prišlo. Dokonca na mňa, chápeš?
Stalo sa toto:
Všetko sa zastavilo. Okrem pásu. Samozrejme. Kolegovia zamrzli. Akoby. Robotické ramená sa bez obvyklého vzdychu zastavili. Tiež akoby. Zvuk prestal existovať. Čas sa stopol a mne to všetko došlo. Prečo som tu. Kvôli čomu. Prebehol mnou lúč od hlavy k pätám, lúč porozumenia, pochopenia všetkého. Lúč porozumenia všetkého, moje ruky zrazu vyzerali inak, skutočne, aha, malíčky na rukách je možné ohýbať aj v poslednom kĺbiku, a celé ľudské telo je o oblých tvaroch.
Prišlo do mňa poznanie vzájomnej prepojenosti veci. Nádych, och svätý TOVAR! skutočne mám pľúca plné vzduchu!, biela je bielou, a keď žmurknem, nachvíľu je (R).

Potom sa v odraze zrkadlového stropu ukázal jeleň.

Jeleň, chápeš?

Na to ani neexistuje symbol!

Živý jeleň!

Iba tam stál, za ním biele kachličky a spievajúci stroj a pás. Jeho srsť, teplé telo a chladný kov sa vizuálne bili, pozeral na mňa múdrymi očami.

To je všetko.
Preskočil dva pásy a zmizol mi z oči.

Haha...dobre, jazda, ja viem. Človek by nemal mať takúto fantáziu (F). Každopádne o tomto potichu, lebo (K), chápeš.

Ležím na zemi. Preberám sa. Je tma, ticho, otváram oči. Pozerajú sa na mňa zhora štyri tváre v rúškach a okuliaroch: Doktori (D). Biela kachličková podlaha je studená, je počuť spev a nárek pásov a strojov. Pásy idú.

"Ste tehotná," povie 1. tvár

"Pochopili ste toho veľa, bohužiaľ," povie 2.

"Na vás je rozhodnutie," povie 3.

"Odneste ju," povie 4.

Som hospitalizovaná.

Som zmätená.

Kurtovi Vonnegutovi, spisovateľovi, sa pripisujú rôzne veci. V mojom prípade tá jeho poviedka "Jeleň v továrni" niečo naštartovala. Aj keď som ju čítala veľmi dávno. Mozog si však dokáže schovávať veci a vytiahne ich, kedy chce, plus (F).

Čítali ste ju? Ak nie, určite to nerobte.

Zobudenie, pochopenie. Lenže to tu nikto nemá rád. Načo mozgy?
Som zrazu neželaný človek (NC).
A to je zlé. Veľmi, veľmi zlé.

Mám 2 možnosti: Odcestovať na platenú dovolenku (PD) minimálne 6000 kilometrov od miesta práce (P), dať možnosť novej bytosti prísť na túto planétu, stať sa matkou a byť vyhodená z práce (P). Následne život na pokraji centrály (C), výchova dieťaťa, jeho príprava na život v (T).

Alebo pripraviť prichádzajúci život o život. A ja budem bývať v (C), chodiť do (P) samozrejme (RV), lebo na (HP) nemám. Budem čítať (LL), pozerať (WZ), (PB) v (TV). (LM). Proste (R). Možno sem tam (F).

Zatváram oči a rozmýšľam. Dlho. Fakt,akoby vo mne už bilo druhé srdce. To cítim. Vyberám si nezivot. Som zlá hypotetická matka? Som zlý človek?
Autor bugrous, 24.10.2015
Přečteno 530x
Tipy 2
Poslední tipující: Frr
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
© 2004 - 2023 liter.cz v1.5.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí