Doučovanie

Nepatrím práve k tej časti obyvateľstva, ktorá by nejako excelovala v matematike.
Žeby som bol ale úplne neznalý, to taktiež nie. Moja myseľ proste preferuje pracovať na úplne iných rovinách. Rozoberanie poézie Ivana Kraska, prosím a rád. Interpretácia očí v dráme Kráľ Oidipus, zatváram sa do izby a som ochotný tam stráviť celé dni, preto to ma baví. Pochopiť pojmy ako median, integrál neurčitý, či ktorý vzorec si vybrať v prípade kombinatoriky a permutácie sa ku mne dostavajú pomaly a občasne s nimi potrebujem pomôcť. Takto to bolo aj v tomto prípade.
Obyčajne mi v týchto prípadoch pomáha Imro. Sedíme vedľa seba v lavici už od prímy a tak sa medzi nami vytvorilo priateľstvo a vzájomná pomoc. To mal byť aj tento prípad, no pri pohľade na jeho výraz a škrabanie si čela som pochopil, že tento raz som asi pekne nahraný.
„No neviem, neviem, Nýzo.“ Prevrátil stranu a odovzdane sa oprel o operadlo stoličky. „Ja sa ti na to dnes pozriem a dám ti vedieť.“ „A keď to budeš mať, mám prísť zajtra k tebe?“ spýtal som sa. Záporne pokýval hlavou. „Zajtra je sobota.“ „No a?“ „Veď idem na koncert do Blavy. Vravel som ti to už pred mesiacom.“ Tá správa ma nenechala chladným, naopak. „A kedy by si sa mal vrátiť?“ „V nedeľu večer. Ale zavolám ti, ak by sa to zmenilo.“
„Doriti.“ Zašomral som, zatiaľ čo som si hodil zošit s učebnicou do tašky. Imrova návšteva koncertu jeho milovaných KISS mi úplne vyšumela z hlavy. Jedine, čo ma teraz napadlo urobiť, boli vložiť si hlavu do dlaní.
Možno si niektorý z vás povedia, čo je na tom taký problém, že by som nemal dobré známky z matematiky. Uznávam, ako študenta literatúry na výške mi matematika veľmi potrebná nebude. On by to ani tak veľký problém nebol, keby som nemal v pláne nastúpiť na vysokú školu, ktorá bazíruje na priemere. Hlásia sa na ňu všetci, o to vyššie sú podmienky na výber. Než sa tam dostanem, bude matematika mojim najväčším kameňom v topánke. Naviac, bol koniec mája. Do konca školy už veľa možností na prípadnú opravu mať nebudem.
Do nosa ma udrela vôňa parfumu. Tú vôňu som poznal okamžite, ani som nemusel skláňať dlane z tváre. Aqua deli Elba bola len jednej, jedinej bytosti v triede. „Si v poriadku? Nie je ti zle?“ spýtal sa ma jemný, Clarettin hlas. Mávol som rukou. „Hej, hej. Len premýšľam.“ „Nad čím?“ Vôňa parfum sa spolu s Clarettou presunul na jej zvyčajné miesto, na lavicu za nami. „Chudák, je z toho nového učiva úplne mimo. A ja mu nemôžem pomôcť, pretože než na to prídem, budem mimo baráku.“ Imro ma pri vysvetľovaní situácie tľapkal po pleci ako nejaké odhodené a zbité šteňa. „Ja si nejako poradím.“ snažil som sa zachrániť vlastnú hrdosť pred veľmi pekným dievčaťom. „Pri najhoršom sa pozriem na internete.“
Claretta to ale vnímala inak. Počas obeda si ku mne prisadla a začala dnešné učivo. „Pozri, on ten výpočet rozptylu nie je až tak zložitý.“ Nemohol som to ani potvrdiť, ani vyvrátiť. „Čo keby sme zašli ku mne a ja by som ti to vysvetlila.“ Lyžica niečoho, čo by sa dalo pri pohľade z ďalekohľadu nazvať jedlom, sa mi zastavila pred ústami. „Ja, nechcem otravovať, rozumieš...“ „Netráp sa. Papà je na služobnej ceste vo Francúzsku a príde až budúci týždeň. A mama odchádza o jednej, takže nebudeš nikoho neotravovať.“
Bola to lákavá ponuka a ja som nemal práve veľa možností, z ktorých by som si mohol vybrať. „To by si pre mňa urobila?“ „Že váhaš.“ „Tak dobre. Môžeme.“ Zdalo sa mi, že sa Clarettine oči na moment rozžiarili ako dve tigrie oči. „Len sa asi ešte cestou zastavíme v obchode.“ „Potrebuješ niečo kúpiť?“ „No, kúpim bonboniéru alebo čo budeš chcieť. Že si mi,...“ Mávla rukou. „O čokoládu sa nestaraj. Vyrovnáme sa inak.“ Prikývol som.
- - - - -
Doučovanie mi trvalo asi hodinu. Claretta sa rozhodla ma doučovať v ich veľkej obývačke. Všetok nábytok v nej bol veľmi luxusný, jej rodina si to mohla dovoliť. Vďaka tomu, že sme boli s Imrom jedna partia už od sekundy, som o nej vedel dosť. Jej otec bol zamestnanec úspešnej zahraničnej firmy z Nemecka. S jej mamou, Taliankou, sa zoznámili práve tam. Keď sa rozhodli otvoriť novú pobočku u nás, presťahovali sa sem. Žili v tej luxusnejšej časti Mesta, usadenej na miernom kopci, v jednopodlažnom dome s veľkou záhradou. Nie, čo sa chalanom zo sídliska akurát tak sníva.
Na konci vysvetľovania som sa cítil ako idiot, pretože teraz mi všetko dávalo dokonalý zmysel. Zaklapol som zošit a začal sa baliť. „Ja len, než pôjdem. Ako si to myslela s tým vynahradením?“ Claretta sediaca v kresle okamžite ožila. „Hneď uvidíš.“ Vstala so zdvihnutým ukazovákom a vyrazila k schodisku. „Sadni si na gauč a počkaj. Keď ťa zavolám, prídeš do izby.“
Osamel som a čakanie som sa rozhodol skrátiť prezeraním si izbu. Prechádzal som vázu, knižnicu posiatu knihami s pre mňa nezrozumiteľnými talianskymi názvami, až som sa zastavil na Clarettinej fotke.
Vyzerala na nej nádherne. Temne hnedé vlasy sa jej vlnili okolo jemne opálenej tváre a pokračovali ďalej, až k hranici rámiku. Smiala sa, priam žiarila. Bola naozaj nádherná.
Moje ďalšie obdivovanie kamarátky zarazilo hlasné: „Môžeš!“, ktoré sa ku mne doodrážalo z prvého podlažia. Vyrazil som tam, míňajúc ďalšiu výzdobu a obrazy. V hlave sa mi už vírili myšlienky nad tým, čo za oplátku musím spraviť, že je to také tajomstvo. Schody sa míňali, myšlienky sa vynárali a ponárali do mysle, ale nejaké riešenie nebolo. U vstupných dverí do jej izby som to jednoducho vzdal a siahol som na kľučku. Nech sa deje, čo sa deje.
Claretta sedela na písacom stole, s jednou nohou prehodenou cez druhú. Okrem svetlomodrej košele, do polovice rozopnutej, nemala na sebe nič. Všetko oblečenie, ktoré mala dnes v škole, ležalo poukladané na stoličke.
Asi na sekundu som zamrzol. Keď som sa prebral, zakryl som si výhľad a rýchlo zavrel dvere. „Prepáč. Ja počkám.“ Ako odpoveď prišiel smiech. „Len poď dnu! To nevadí!“ „Nechceš si niečo obliecť, než tam vojdem?“ „No.“ Zase som vstúpil do jej izby a zavrel za sebou. Claretta stále sedela na písacom stole a chichotala sa. „Asi som ťa mala varovať, než si vošiel, prepáč mi.“ Hore, v rohu izby, ma niečo upútalo, tak som tým smerom otočil hlavu. Snažil som sa, aby ma upútal ten roh, ktorý nebol na strane Claretty. „To nič. Nehnevám sa.“ Snažil som sa hovoriť čo najprirodzenejšie. Nedalo sa. Tvár som mal úplne červenú.
V tom momente som bol tak neuveriteľne vďačný tomu, že som sa ráno nakoniec rozhodol vziať do školy rifle.
„Nemusíš sa hanbiť. Pokojne sa pozeraj, nevadí mi to.“ Počul som, ako Claretta zoskočila zo stola. Snažil som sa prinútiť oko, aby sa stále venovalo tomu zaujímavému ničomu v rohu, ale moja hlava sa rozhodla proste otočiť.
Košeľa nebola jediným, čo na sebe mala. Okolo posledného gombíku košele mala uviazanú červenú, pruhovanú kravatu. Jej šírka bola tak akurát veľká na to, aby zakryla jej partie ale zároveň dosť malá na to, aby ma prinútila sa červenať. Pri jej kráčaní sa červené pruhy hýbali zo strany na stranu, odhaľujúc stále viacej a viacej.
Pomaly pristúpila ku mne. „Ako, presne, tomu mám...?“ Než som dokončil, ovinula mi ruky okolo hrude a pevne ma objala. „Musela som to pred tebou tajiť, ale nevedela som, ako ti to povedať otvorene, rozumieš mi?“ Možno. „Chcela by som to skúsiť.“ zašepkala. „S tebou. Poznáme sa už dlho a verím ti.“ Niečo ju odrazu napadlo, pretože ma pustila a ustúpila. „Ak samozrejme chceš. Nechcem ťa do ničoho nútiť nasilu, môžeme jednoducho zabudnúť, že sa niečo takéto stalo.“
Ani neviem, kde sa to vo mne vlastne objavilo, ale bez premýšľania so odpovedal: „Nie! Teda, áno chcem, ja...“ Mozog sa mi vracal do bežných otáčok pomaly. Habkal som slová bez rozmyslu a potom som ich musel vysvetľovať. Musel som sa zastaviť. „Chcem. Súhlasím.“ Medzi každým slovom som mal asi sekundovú pauzu, aby som si vedel poriadne zoradiť myšlienky. „Nenútiš ma do ničoho. Ak to chceš, dobre. Súhlasím. Ale nikomu to nepovieme, dobre?“ Prikývla, zatiaľ čo jej v očiach žiarili dva drahokamy.
Zavládlo trápne ticho. Nečudujte sa mi, moja jediná skúsenosť s týmto bolo péčko v mojej izbe. S touto situáciou sa to jednoducho nedalo porovnať. Z omámenia ma prebudilo moje tričko, ktoré som mal od rána na sebe. „Môžem sa, osprchovať, aby som náhodou nepáchol?“. „Jasné, samozrejme. Kúpeľňa je hneď oproti. Alebo, môžem ísť prvá?“ „Jasné, choď.“ „Rovno ti pripravím uterák. Hneď som naspäť.“
Keď som sa dostal po sprchovú hlavicu a nechal som na seba padať teplú vodu, môj mozog sa konečne prebral. Všetka tá nervozita ma teraz plne odrovnala. Nemám ochranu! Alebo ju už má pripravenú? Mám sa jej spýtať? Podobné otázky mi lietali v hlave, poriadne som sa nemohol sústrediť.
Vyliezol som zo sprchy a začal sa osúšať. Ovinul som si uterák okolo bedier. Nechcelo sa mi k nech vchádzať úplne naostro. Môj úplne tvrdý vták tlačil na uterák, takže biela látka dokonale lemovala jeho obrysy. Vyšiel som z kúpeľne a prekročil prah Clarettinej izby.
Claretta sedela na okraji postele, okolo tela rovnaký uterák, ako ja. Začali sme sa bozkávať. Boli to jemné, opatrné bozky. Bola sladká. Vo vzduchu som cítil jej parfum, čerstvý a silný. Bozky strácali opatrnosť. Claretta sa presunula na moje lono. Naše ruky sa začali túlať po tele toho druhého. Cítil som jej jemné dotyky, ako sa po mne kĺžu. Hladila ma a ja som jej to chcel oplatiť. Vzal som okraj jej uteráku a pomaly som ho stiahol.
Pár veľký a pevných pŕs sa vyvalilo mojim smerom. Boli pripravené na to, aby som sa s nimi maznal. Claretta ticho stonala, zatiaľ čo som sa hral s jej kozami. Stláčal som ich, hladil ich a chcel som viacej.
Odtrhli som sa od jej pier. Počiatočné zarazenie vystriedalo spokojné stonanie. Sklonil som ústa k jej bradavkám, vzal som jedno do úst a začal som ho cmúľať. Moje ruky už neblúdili. Pevne zvierali Clarettu, tisli ju bližšie k môjmu telu. A ja som cmúľal a hrýzol do jej nádherných, opálených pŕs. „Áno!“ Claretta opakovala to slovo dookola. „Áno! Áno! Prosím, áno!“ Vystriedal som bradavku a efekt bol snáď ešte väčší. Moja najlepšia kamarátka, teraz moja milenka, bola teraz to najlepšie, čo som kedy dostal do úst. Bola tak neuveriteľné voňavá a dráždivá. Strácal som aj to málo kontroly, ktorou som držal na uzde moju živočíšnosť.
„Počkaj, zastav. Teraz ja.“ Prestal som. Vyvliekla sa mi z náručia a behom okamžiku si našla miesto medzi mojimi rozovretými nohami. Hlasne dýchala. Snažila sa udržať na uzde úplne rovnako, ako ja. Bola živá k tomu zistiť okolo sexu všetko, čo mohla. Oslobodila mi vtáka, ten sa pevne vztýčil smerom hore. „Ježiš.“ Na moment sa zastavila. Hľadela na môj nástroj ako na magický artefakt. Opatrne, až s božskou bázňou ho uchopila do ruky.
Potom ňou začala hýbať rytmicky dole a hore. Bolo to úžasné. Moje telo sa tým pohybom úplne vzdalo. Mohol som len nechať zakloniť hlavu a odovzdať sa blaženému pocitu. Odovzdať sa jej. „Počula som, že chlapci to tak majú radi.“ Dokázal som len vzdychať. Slová sa mi zasekávali v krku a nechceli von. Chcel som jej tak veľa povedať. Ucítil som hrejivý závan na žaludi. Prikladala svoje sladké pery k jeho špičke, začala špičku dráždiť jazykom. Mal som pocit, že to nevydržím. Ten pocit, keď si vložila vtáka do úst a so spokojným stonom ma začala fajčiť, bol neopísateľný.
Bol som na okraji svojich vlastných možností. Cítil som, že pokiaľ bude pokračovať, spravím sa. „Clarry. Asi sa...“ Pochopila a prerušila fajku. „Môžeme?“ spýtala sa. Bez zaváhania som súhlasil. Prekročil som bod, z ktorého už niet návratu.
Claretta si ľahla na posteľ a roztiahla kolená od seba. Konečne som mohol vidieť jej ohanbie. Jej okolie bolo premočené jej šťavou. Stačilo, aby som sa naklonil nad ňu a vsunul. „Máš kondómy?“ Ukázala prstom na zásuvku stolu. „Pod papiermi, úplne dole.“ Na spodku zásuvky bol jeden jediný, neporušene zavretý v obale. S chvejúcimi rukami mi jeho roztrhnutie pripadalo ako večnosť, no podarilo sa a úspešne som si ho nasadil.
Opatrne som priložil špičku penisu k jej vstupu. Bol som nervózny, neuveriteľne nervózny. Striedavo som hľadel na Clarettu, striedavo na svojho vtáka. Bol som tak blízko od niečoho, čo som poznal najviac v predstavách počas masturbácie. Opatrne som zatlačil. Claretta zasyčala od bolesti, čo ma zastavilo. „Nie!“ naše oči sa stretli. „To nič. Pokračuj ďalej.“ Zatlačil som, ale robil som to pomalšie. Môj vták sa pomaly dostával hlbšie do toho príjemného a tesného priestoru.
Začal som prirážať, pomaly. Na jej krásnej tvári som videl slastnú spokojnosť. Užívala si ten pocit a ja tiež. Bola úzka. Plne sa okolo môjho nástroja ovinula. Zrýchlil som. Jej stonanie sa premiešalo s mojim dychčaním. Jej vzdychanie melodicky stúpalo a klesalo. Prsia jej nadskakovali, bradavky opisovali neviditeľné kruhy. Naklonil som sa nad ňu. Prirážal som, zatiaľ čo som ju bozkával na krku a pery. Okolo mňa bola vôňa jej parfumu. Cítil som jej hrejivé telo. Znovu som začal láskať jednu je kozu. Obaja ma okolo hrudi a pritisla si ma.
Už žiadne maznanie nechcela, tak som pokračoval v šukaní.
Predchádzajúce dráždenie približovalo moje vyvrcholenie. Vedel som, že ešte chvíľu a skončí to. Aj Claretta to cítila. Zabárala nechty do môjho chrbtu a stonala stále hlasnejšie. Bola okamžiky pred vystrieknutím. Pridal som na rýchlosti a prestal zadržovať koniec.
O pár prírazov som vyvrcholil. Moje telo sa v okamžiku uvoľnilo a nechalo striekať spermie von zo mňa. Claretta vyvrcholila spolu so mnou. Cítil som, ako sa pri orgazme jemne zachvela, pretože ma pevne zovrela v objatí.
Nepamätám si, čo sa dialo potom. Dokonca si ani nepamätám, ako sa mi podarilo dostať domov. Pripadal som si, ako v nejakom sne, z ktorého som sa pomaly preberal.