Hrdina

Anotace: Je to len taká krátka, depresívna poviedka :D

Tak ako každý super hrdina i ja som mal svoje slabé miesto. Pre Supermana to bol kryptonit. Pre Spidermana to bola Mary Jane. Pre mňa si to bola Ty.
Moja krásna, Milovaná. Bola si moje všetko. Žil som len kvôli tebe. Moje srdce bilo len kvôli tebe. Keby mohlo kričať, kričalo by kvôli tebe. Keby mohlo utekať, bežalo by za tebou.
Lenže smrť nás rozdelila. Vzala mi ťa. Stratil som zmysel. Smer. Dôvod. Nezostalo mi nič. Len spomienky a bolesť. Vravela si mi: "Prebolí to." Nebola to pravda.
Nenašiel som v sebe ani odvahu sa rozlúčiť. Navždy ti povedať zbohom. Nedokázal som to. Ostatní si mysleli, že už som na teba zabudol. Ale ja som nezabudol. Nikdy nezabudnem.
Nedokážem ani vkročiť na to miesto, kde teraz si. Na cintorín. Tá predstava že tam ležíš. Dole, pod tonou hliny. Nehybná. Nedokážem.
Vždy si milovala slobodu. Voľnosť. Vietor vo vlasoch. Hrejivé lúče slnka. Myšlienka na to, že ti to vzali ma ubíja. Bála si sa tmy. No navždy si sa do nej ponorila. Tvoju tvár však navždy zalial pokoj.
Má to ešte cenu? Žiť bez teba? Prežívať. Ja už len prežívam. Odkedy si odišla viac nedokážem. Sú to už takmer tri roky no ja som sa s tým nevyrovnal. Nikdy sa s tým nevyrovnám.
Prahnem po tom, aby si sa vrátila. Potrebujem počuť tvoj hlas. Cítiť tvoj dych na svojej pokožke. Vidieť tvoju tvár. Všetko je to však len prianie. Už nikdy sa to nestane. Môžem dúfať, veriť. Vždy zostane len nevypočutá prosba, iba ak...
… ak by som šiel za tebou. Už párkrát som to zvažoval. No viem, že by si to takto nechcela. Lenže, čo keď už ďalej nevládzem? Nedokážem ďalej bojovať.
Chladná čepeľ žiletky sa dotkla môjho zápästia. Prepáč mi to. Viem, som slaboch. Život však už pre mňa nič neznamená. Smrť je len formalita. Ukončenie kontraktu. Štatistika.
Možno ťa opäť uvidím. Ak existuje nebo, určite si tam. Pozeráš na mňa. Prepáč. Už nechcem. Nedokážem. Nemôžem. Bez teba to jednoducho nejde.
Bodnutie bolesti. Len to som pocítil, keď chladný kov prerezal žily.
Červená. Farba mojej krvi. Tvoja obľúbená. Vidíš, ešte aj v poslednej chvíli myslím na teba. Moje myšlienky patria len tebe. Vždy to tak bolo a bude to tak aj teraz.
Ostatným som nechal list. List na rozlúčku. Možno to pochopia, možno nie. Väčšina si bude myslieť že som blázon. A možno som sa skutočne zbláznil. Koho to zaujíma. Idem za tebou, už mi je to jedno.
Sily ma opúšťajú. Klesám na kolená. Zvláštny pocit. Umieram. Smrť si po mňa prichádza. Myseľ otupovalo ticho. To ticho, ktoré tu po tebe zostalo. Nenávidel som ho. Bál som sa ho. Chcel som počuť tvoj smiech, krik, hocičo. Len nie ticho. Odporné. Desivé.
Padám k zemi. Očí otvorené. Pokúšam sa z posledných síl dýchať. Je to zbytočné čoskoro odídem aj ja.
Odrazu sa vo mne prebudila potreba niečo zanechať. Vzoprel som sa na rukách. Stačil kúsok a bol som presne tam, kde som chcel.
Prstami som sa dotkol krvavej kaluže podo mnou. Na bielych obkladačkách sa vynímal krvou napísaný odkaz.
Opäť som spadol na zem. Objímal ma pokoj. Počul som tlkot môjho srdca. Bum-bum. Znelo to čoraz slabšie a vzdialenejšie.
Moje oči sa zavreli. Chýbaš mi Láska. Tak veľmi mi chýbaš. Pocítil som, ako mi po líci steká slza. Jediný opustená slza.
Moje vedomie sa ponáralo do hlbín zabudnutia. Videl som ťa pred sebou. Tvoj úsmev. Natiahla si ruku mojim smerom. Nezaváhal som. Dotkol som sa ťa. Privinul som si ťa bližšie.
Potom všetko ščernalo a môj život skončil.