Masky

Anotace: Poviedka o tom, ako konformita a túžba zapadnúť ničí jednotlivca.

Ako trojročnému Miškovi rodičia zobrali tvár a nasadili miesto nej masku. Bol živé, hravé dieťa, čo bolo pre jeho nespoločenských a ješitných rodičov ťažké sústo. Trpezlivosť matke došla v čakárni u lekárky, keď začal behať okolo kvetináča do kruhu. Nič mu na mieste nepovedala, pred rodičmi nechcela vyzerať ako despotický rodič, ale doma naňho naziapala, a odvtedy sa jeho myšlienky väčšinou zastavili tam, kde vznikli, a išli do položky "neprejavené." Na základnej škole priliehal vždy k tým najobľúbenjším ľuďom a stávala sa z neho ich verná kópia. Posmieval sa neobľúbeným, hlavne tichému Patrikovi, chlapcovi, ktorý sa s nikým nerozprával, ledva ledva dokázal učiteľke odpovedať na otázky, aj to šepotom. Miško vo svojom vnútri cítil, že by sa Patrikovi nemal smiať, no tento cit zostal v "neprejavenom". Smial sa mu, kradol hokejové kartičky, do aktovky strkal papiere, na ktorých bolki načmárané vulgárne slová. Robil to presne tak isto ako jeho obľúbení kamaráti.
Raz ich pri tom učiteľka chytila. Všetci sa vyhovorili na Miška, že to bol jeho nápad. Aj keď to nebola pravda, no povedali to kamaráti, a teda to bolo preňho posvätné. Dostal poznámku, z čoho doma vyvrel ďalší konflikt. Otec obvinil matku, že jeho zlé správanie je spôsobené jej výchovou. Ona neskôr ziapala na Miška, že kvôli jeho správaniu na ňu otec ziape. Doma sa hádky vždy točili ako nekonečný kolovrat. Každým jedným konfliktom sa jeho reálna tvár zadupávala stále hlbšie a hlbšie do neprejavneného, a stále viac a viac sa stožoňoval so svojou maskou.
Otec a matka spriadali mnoho blúdnych kruhov na kolovrate. Matka otca obviňovala z toho, že v nej svojou zatrpknutosťou a lenivosťou ubil život. Otec na ňu za to kedykoľvek bezdôvodne vrieskal, dokázal si na to vždy nájsť najnepatrnejšiu zámienku. Pokiaľ nebol v práci, tak bol vkuse za počítačom, prebiehal politické a konšpiračné plátky, diskutoval v diskusiách, a s ostanými diskutujúcimi pripravoval prvú revolúciu, na ktorej nebude treba robiť demonštrácie, ale iba klikať.. Matka sa začala sťahovať do seba, nosila síce tiež od detstva masku, no teraz už ani tá maska ako keby nebola ňou, akoby začala úplne vyhorievať. Začala si v hlave predstavovať úplne iný život, s úplne iným mužom a synom, v úplne inom meste, s úplne inými rodičmi. Všetkých okolo seba si predstavila ako šťastných ľudí. A ona je taká istá ako ľudia čo ju obklopujú, a vo fantáziách konečne po dlhej dobe spoznala šťastie.
Miško na otcove nariadenie nastúpil do športovej triedy. Tak ako na prvom stupni, aj tu sa snažil byť súčasťou obľúbencov. Preberal ich názory na život, na hudbu, na módu, na učiteľov. No čím bol starší, tým viacej si z neho poza jeho chrbát začali obľúbenci robiť posmech. Ono to vlastne nebolo až tak poza jeho chrbát, ale jeho maska tieto posmešky nepripúšťala, a tak si myslel, že sú všetci jedna veľká rovnaká partia.
Po základnej išiel na neďalekú obchodnú akadémiu. No už na konci základnej školy sa uňho začali prejavovať povahové črty svojich rodičov. Otcov despotizmus si odnášali tí najslabší. Keďže zo spolužiakov bol on z tých najslabších, tak išlo o ich domáce zvieratá, psa Waltera a bezmenného zlatého škrečka. V prípade konfliktu v škole alebo s rodičmi od nervov musel väčšinou skopať psa. Najradšej mal, keď doňho dvakrát kopol a pes sa s kňučaním stiahol do rohu. Hneď na to Miško potľapkal po stehne, zavolal "Walter", pes v momente zabudol na bolesť a natešene kráčal k pánovi, a vtedy mu vpálil taký kopanec do hlavy, že mu raz pri tom vykopol aj zub. Ak pes nebol nablízku, vzal škrečka a potopil ho na dvadsať sekúnd do akvária.
Na strednej sa vďaka maske dostal najprv ku cigaretám, neskôr k alkoholu, až nakoniec zakončil pri marihuane. Často ju fajčil sám v izbe keď už rodičia spali, a púšťal si rôzne videá. No čím častejšie fajčil, tým ťažšie sa mu sústredilo. Postupne ho prepadávali čudesné myšlienky. Začal k nemu rozprávať akýsi vnútorný sudca, ktorý mu pri každej sebamenšej pretvárke či klamstve sypal na hlavu popol. Šťastné stavy z marihuany už neprichádzali, za to stále viac a viac prehováral sudca. Možno lepšie ako sudca ho vystihuje Nastavovač vnútorného zrkadla. Dlho, dlho sa Miško vyhýbal pohľadu do toho zrkadla, snažil sa ho ignorovať, ujsť pred ním. Maska mu v tom úspešne pomáhala. No raz prišiel zlom a jedným vnútorným očkom sa do toho zrkadla na mikrosekundu pozrel. V momente ho oblial studený pot, zježili sa mu všetky chĺpky na tele. Maska sa to pokúsila odtlačiť do neprejaveného, no veľmi rýchlo zistila, že to nejde, lebo to, čo v zrkadle videl, bolo ono neprejavené.
Na druhý deň v škole sa rozprával so svojim spolusediacim. Zrazu ho napadlo, že je k nemu neúprimný. Nehovorí svoje názory a pohľady na vec, ale prispôsobuje ich tak, aby mal spolusediaci pocit, že sú si podobní. Aj Miško veril tomu, že sú si podobní, no teraz zistil, že sú dvaja totálne odlišný ľudia,a tá podobnosť je iba jeho pretvárka.
Začal pozorovať svoje správanie, a zdesilo ho, keď zistil, že ku všetkým ľuďom sa správa tak isto. Akoby ho hnala nejaká nevedomá túžba všade zapadnúť, nikde nevyčnievať a všade robiť to, čo robia ostatní. Začal si v duchu vravieť, že tomu musí spraviť rázny koniec. Každý večer pred spaním si to opakoval. No na druhý deň bol v tom zase. Jedného dňa sa zase vyprával so spolusediacim, už-už sa odhodlal, že teraz to príde, no zrazu chytil obrovský strach, hlas sa mu začal triasť, celý znervóznel, tak radšej zostal ticho a iba prikývol.
Doma bolo ovzdušie stále menej dýchateľné. Otec, matka a Miško sa kompletne prestali rozprávať. Otec neskutočne pribral, vkuse jedol, mľaskal pri tom na celý byt, polievku sŕkal z lyžičky akoby ju pil slamkou, grgal a prdel. No na návštevách bol stále taký slušný ako predtým. Dokonca sa tam snažil budiť dojem, že ich patologická rodina je celkom v poriadku. "Pretvaruje sa zo dňa na deň viac," napadlo Miška, keď ho pozoroval. Otec už s matkou ani nespával, preto začal sťahovať veľké množstvá tých najúchylnejších pornografických materiálov a stal sa závislým od masturbácie. Matka bola celkom stiahnutá vo svojom svete. Všetky činnosti vykonávala zautomatizovane ako robot, a myšlienkami bola vo svojom vysnívanom raji. Prišla s práce, navarila, a potom len tak sedela a dívala televízor, no vkuse mala v očiach neprítomný výraz. Miško zbadal, že z tých očí sa vytratil život, pripomínali mu oči chronického alkoholika alebo feťáka.
Na polročnom vysvedčení dostal trojku z chémie. Pre otca neprípustná známka. Nakričal na matku, ju to vytrhlo z jej sveta, tak potom nakričala na Miška, ako za starých čias. Touto hádkou na seba prehovorili možno aj po roku, kto vie.
Miška po dlhom čase ovládol hnev z kriku matky. Aj keď si vravel, že sa musí ukľudniť, akurát v tom momente vošiel do izby Walter. Miško sa rozbehol a zcelej sily ho kopol do brucha. Preletel ku stene a tam ho kopol ešte trikrát. Podarilo sa mu ujsť a Miško sa rozplakal. Nechcel ho zbiť, no hnev ho na štyri-päť sekúnd premohol.
Z času na čas sa tieto situácie opakovali. V škole komunikoval menej ako predtým, lebo nebol zvyknutý prejaviť svoje názor, a prestal aj prikyvovať, lebo tým by šiel proti sebe Začal mávať silné depresie. Pred spaním si musel dávať dva paraleny, aby vôbec zaspal, a ráno zase silnú kávu.
Vďaka občianskej výchove sa dostal ku filozofii budhizmu. Požičal si z knižnice niekoľko kníh. Chodil meditovať do lesa, dennodenne sledoval východ aj západ Slnka, všemožne prečisťoval čakry, no jeho maska bola aj naďalej silnejšia ako on. Prešiel ku taoizmu. Prechádzal sa po horách, snažil sa vnímať každý listok, zrnko zeme či dažďovú kvapku, prežívať čaro prítomného okamihu, no jeho maskovaná myseľ ho vždy, skôr či neskôr, porazila. Prihlásil sa na jógu a prečítal satanistickú bibliu, Kabalu aj kresťanskú bibliu. Hľadal sám seba všade okrem svojho vnútra.
Najbližšie leto už ani nechodil so žiadnymi kamarátmi vonka, lebo mal pocit, že s nimi nemá čo robiť. Depresie sa zhoršovali, chcel ísť ku psychologičke, no nenašiel na to odvahu.
Asi v polke júla sa bol prejsť celkom ďaleko, prešiel asi 12 km od svojho mesta. Túlal sa lesom, striedavo chvíľu nemyslel na nič a chvíľu sa mu v hlave prelínali najdepresívnejšie myšlienky. Objavil sa pred ním okraj skalnatej rokliny. Opatrne podišiel k jej okraju, kľakol si na kolená a pozrel sa dolu. Mohla byť hlboká tak 25 metrov. Postavil sa a začal zhlboka dýchať. V mysli mu to vrelo. Po asi minúte vnútorného boja sa rozhodol vykročiť.

Zvolen 19.7.2014