Čarovná ceruzka.

V malej dedinke na konci sveta žil chlapec menom Tomáš.Bol to obyčajný chlapec s neobyčajným snom - túžil kresliť obrázky, ktoré by ožívali.Jedneho daždivého dňa, keď sa skrýval pred lejakom v starom obchode so starožitnosti, našiel medzi knihami a hodinami schovanú malú, nenápadnú ceruzku.
Bola stará, drevená a na jej tele boli vyryté jemné ornamenty.
Vedľa nej ležal papierik s jedným nápisom:
,,Kresli srdcom."
Tomáš si ceruzku kúpil za posledné drobné a bežal domov.Doma si sadol k stolu,položil pred seba čistý papier a začal kresliť malého vtáčika.Len čo dokončil posledný ťah, vtáčik z papiera zamrkal, rozhýbal - a v tom vyletel priamo z papiera! Tomáš neveril vlastným očiam.Vtacik mu veselo zakrúžil okolo hlavy a sadol si mu na rameno.
,, Tá ceruzka je naozaj čarovná!" zašepkal Tomáš.
Od toho dňa sa jeho izba stala miestom zázrakov.Kreslil kvety, ktoré voňali, stromy, ktoré šepkali,potoky, ktoré bublali ako skutočné.Každé jeho prianie sa vďaka ceruzke zhmotnilo.
Ale čoskoro zistil,že ceruzka má svoju vlastnú vôľu.Keď kreslil len pre seba, všetko išlo hladko.No keď chcel kresliť niečo zo závisti alebo pre slávu, kresby sa rozmazali,farby vybledli a tvary sa rozpadli.
Tomáš pochopil - ceruzka naozaj poslúchala len srdce.
Jedného dňa si všimol, že stará pani z dediny, ktorá predávala kvety, prišla o všetky svoje rastlinky počas búrky.Tomaš neváhal.Večer si sadol k stolu a ceruzkou začal kresliť tie najkrajšie kvety, aké si vedel predstaviť - ruže, slnečnice,fialky...
Ráno ich potom našiel rásť na záhrade pani kvetinarky - skutočné, voňavé a ešte krajšie, než si kedy predstavoval.
Odvtedy Tomáš používal čarovnú ceruzku nie pre seba,ale pre radosť druhých.A ceruzka ho za to odmeňovala tým najväčším darom - svetom plným zázrakov,kde každý dobrý skutok rozkvitol v ďalší.A Tomáš sa usmieval, pretože vedel, že najväčšiu mágiu v ceruzke vytvára nie čarovný prach...
ale dobré srdce.
Časom si Tomáš uvedomil, že čarovná ceruzka je veľký dar,ale aj veľká zodpovednosť.Každý deň s ňou kreslil niečo, čo pomáhalo ľuďom v dedine - opravené strechy po búrke, nové stromy v parku,dokonca aj lavičky,na ktorých si starší ľudia mohli oddýchnuť.Ale jedného večera, keď sedel pri svojom stole a hladil ceruzku, pocítil tiché volanie v srdci:
,,Nie si jediný,kto potrebuje radosť."
Tomáš sa zamyslel.
Možno by mal dať čarovnú ceruzku niekomu,kto ju potrebuje ešte viac. Ale komu?
Na druhý deň sa prechádzal dedinou a uvidel malého chlapca,menom Miško, ktorý sedel pod starou lipou a smutné si čmáral obyčajnou ceruzkou.Miško sníval o tom, že raz vytvorí veľkú galériu,kde budú jeho obrázky robiť ľudí šťastnými.Ale zatiaľ sa mu darilo len ťažko - jeho kresby boli síce plné snahy,no papier zostával prázdny a farby bledé.
Tomáš si sadol vedľa neho a ticho povedal:
,, Máš srdce plné krásnych snov. Chýba ti už len troška kúzla."
A podal mu čarovnú ceruzku.
Miško neveriacky hľadel na starú, vyrezávanú ceruzku.Skúšobne ňou nakreslil malého motýľa - a motýlik mu hneď zamával krídelkami.
Chlapcov smiech naplnil vzduch ako najčítanejšia melódia . Tomáš vedel, že urobil správne rozhodnutie. Čarovná ceruzka tak našla nového majiteľa.A Miško?
Ten si svoj sen splnil.
Na konci dediny postavil galériu,kde na stenách viseli živé obrázky - kvety, vtáky, dúhy,dokonca aj celé lúky, ktoré si mohli ľudia prezerať a s úsmevom odchádzať domov.
A Tomáš?
On pochopil, že najväčšie kúzlo je v tom, darovať radosť ďalej.
Veď skutočná čarovná moc nebola len v ceruzke...
Bola v každom dobrom skutku, ktorý začal jedným malým rozhodnutím - veriť v dobro