Tajomstvo farebného lesa

Na konci malého mestečka stál starý, veľký dom.Bol trochu zanedbaný,ale zato plný života.Bol to detský domov ktorý deti nenazvali inak ako dom kúziel.Človek by si myslel, že tam budú deti smutné, že nemajú rodinu,ale práve naopak.Tie deti boli výnimočné pretože mali veľkú fantáziu a dobré srdiečka.
V tom kúzelnom dome deti každý deň objavovali niečo nové.Jedného rána, keď slnko maľovalo oblohu do oranžova,sa malá Sofi a jej kamarát Marek rozhodli preskúmať les za ich kúzelným domom.
,, Počula som, že tam rastie strom, ktorý rozpráva príbehy", zašepkala Sofi so žiariacimi očami.Marek sa zasmial,ale vnútri ho hrialo vzrušenie.
Prešli cez kvitnúcu lúku a skočili cez potok, až prišli na miesto,kde sa stromy trblietali v modrých, zelených a ružových odtieňoch.
Farebný les!
Zatajili deti dych.
Zrazu, medzi hustými listami, začuli jemné šepkanie: ,, Ak veríš v sny, nájdeš cestu k tajnému pokladu..."
Deti sa pozreli na seba a bez váhania nasledovali hlas.Krajina v ktorej sa ocitli bola prenádherná a nezabudnutelná.Na lúkach sa ligotali rôzne kvety,akoby ich niekto posypal trblietkami, zvieratká boli milé a prítulné.Sofi a Marek prešli cez pavučinové mosty,preskákali po mäkkých machových ostrovčekoch a smiali sa, keď ich šteklili včielky.
Na konci chodníka, našli veľký dutý strom.Vo vnútri žiaril malý zlatý kľúč a pod ním bola ceduľka : ,, Kľúč k tvojim snom ".
Sofi a Marek sa na seba pozreli a Sofi si strčila kľúč do vrecka nohavíc.Keď sa rozhliadli ešte raz okolo seba zistili, že z potoka až kdesi za les vedie krásna farebná dúha.Deti sa rozbehli k nej a keď došli až k potoku zistili, že je celá z cukrovej vaty.Obe deti sa radostne zasmiali.
Ešte dlho šantili na lúke.Sofi si plietla venček z lúčnych kvetov a zdobila ich jemnou orosenou pavučinkou a Marek sledoval veľké farebné motýle, ktoré poletovali okolo neho.
Keď sa vrátili do kúzelného domu, všetko im zrazu pripadalo ešte krajšie.Každý tanec, každá hra, každý jeden deň boli kúzelnejšie, lebo vedeli, že majú kľúč k čomukoľvek, čo si zaumienia.
A hoci už nikdy nenašli cestu späť do Farebného lesa, kľúč od ich snov v ich srdciach ( a Sofiinom vrecku ),ostane navždy.