Skutočné príbehy 9

Anotace: Omyl

9. Skutočné príbehy

Omyl

Podľa rozprávania môjho známeho Ondreja H.

Voľne zaznamenal A.Š. - 2013

Stalo sa to za hlbokého socializmu na Kováčovej. Tam bola a možno ešte aj teraz stojí pekná chata. Vtedy sa táto chata nevolala chatou, bolo to rekreačné stredisko, vraj pre pracujúcich. Do tohto rekreačného strediska pre pracujúcich sme s priateľmi občas zašli. Aj my sme sa považovali za pracujúcu triedu aj keď sme nepracovali lebo sme boli študenti vysokej školy. Pár krát sme tam mali aj guľašpartiu. Vedúci chaty bol veselá kopa, rád si vypil a dalo sa s nim dobre vyjsť.

Lenže čo sa nestalo. Asi týždeň pred tým než sa stala dole popisovaná príhoda tohto chatára odvolali a vymenili. Možno sa niekomu tam hore pre niečo znepáčil, alebo tam niektorý s papalášov chcel dosadiť svojho známeho. Nový chatár bol nielen nový, bol to cudzinec. Nemyslím tým zahraničný cudzinec, len bol s iného kraja. Ako sa u cudzinca dalo čakať ešte nepoznal Levočanov. Jedným slovom povedané bol to nováčik neznalý prostredia.

Aj keď táto chata bola pôvodne určená pre pracujúcich, veľa pracujúcich tam nechodilo, chodili sa tam baviť hlavne oficiálne stranícke delegácie keď sa chceli stratiť pracujúcej triede z očí.

Tak sa stalo aj v tomto spomínanom prípade. Chatu objednali pre akúsi delegáciu študentov z bratského Sovietskeho zväzu. Nový vedúci chaty všetko pripravil tak aby boli milovaný bratia spokojný a cítili sa ako doma. Aby mali hlavne hojnosť vodky a samozrejme k vodke niečo na zakúšanie.

Ale čo čert nechcel, práve v tej dobe sme sa tam objavili my študenti. Zavítali sme na chatu v domnení, že si niečo zajeme prípadne aj vypijeme. Aké bolo naše prekvapenie keď na nás v chate čakala priam lukulská hostina.

Nový vedúci, neznalý pomerov si myslel, že sme ohlásená delegácia pre ktorú to všetko pripravil. Zaviedol nás do miestnosti kde bol plný stôl rôznych pochúťok aj fliaš.

Pri stene pod oknom sme videli prepravku s Plzenským pivom. Na stole boli podnosy s plnenými rolkami šunky, rôzne syry o akých sme nechyrovali. Boli tam jedlá aké sme dovtedy ako študenti nemali možnosť ochutnať.

Ako si nás Slovákov mohol popliesť s milovanými bratmi rusmi? Na to je jednoduchá odpoveď. V škole sme sa učili ruštinu a aby sme si precvičili slovíčka aj výslovnosť tak sme sa občas rozprávali po rusky. Lebo niektorý profesori prikladali ruštine veľkú dôležitosť.

Chatár nám s priateľským úsmevom poprial dobrú chuť a niekde sa vytratil.

My sme mysleli, že je to hostina na inštaláciu nového chatára. Dvakrát sme sa nedali núkať. Mali sme nielen hlad, ale aj smäd. Riadne sme to tam preriedili.

Keď sme poriadne najedený a dosť pripitý odchádzali o platení nepadlo ani slovo.

Až na druhý deň sme sa šepkandou dozvedeli čo sa po našom odchode stalo.

Keď prišla pravá delegácia, a vedúci delegácie uvidel spúšť čo sme na stole zanechali skoro dostal infarkt.

     Márne vyšetrovali a hľadali vinníkov. Nikto sa nepriznal. Keď nikoho nenašli, povyk okolo toho prípadu utíchol. Len naša študentská parta sa chate na Kováčovej vyhýbala ako čert krížu. Chatár by nás bol určite spoznal.