MÚZA

"Nechceš byť básnikom ?" zaznel mi raz v mysli jasný hlas. Bol celkom milý, asi patril Múze.

"Ja a básničky ? Snáď mi pri kolíske nestáli opité sudičky !" vyhŕklo zo mňa zdesene.

"Tak buď aspoň poetom ..." navrhla, lebo jej naivné srdce zrejme omylom priradilo mojej vete skrytú skromnosť.

"No dobre ... " súhlasil som po chvíli, aby som zabránil jej slzám a sklamaniu.

Veď koniec koncov, čo sa stane. V živote ma postihli aj väčšie  nešťastia ...