Pani doktorka

Posledný prázdninový týždeň nastupujú do práce aj učitelia. Tato Mišo privezie ráno dievčatá, mama Monka si ich vyzdvihne podvečer.

Baby sú už rozumné. Keď vezieme Petru na vozíku do práce, Hanka drží Ninu za ruku, kráčajú vedľa mňa, ďalej od cesty.

Cestou domov sa ma držia obe. Sú ako kuriatka, stále pri kvočke. Nezostanú samé ani na záhradke, všade za mnou. Nevedia sa zahrať spolu, stále potrebujú aj mňa.

Trojročná Nina: „Ja šom ša už dvakját vyliečovala, naučija šom ša pjitom aj doktojkovať. Tejaž budem vyliečovať ja teba. Jažkaj ši tuto. Čo ťa bojí?“

„Bruško.“

Tu je ambujančia. Mušíte íšť do nemočniče. Potjebujete infúžky. Ale ani tam ich nemajú.“

„Tak načo tam pôjdem? Vyliečte ma vy.“

„Tak ši vám šadnem na bjuško.“

Dobre, že ma upozornila vopred, stihla som napnúť brušné svalstvo, aby liečba nebola príliš drastická.