Prajná

20.11.2020

Vrátia sa od prababky Zuzky. Haňa spapá chlebík, potom pásiky žltej papriky. Spomeniem si na našich. Najskôr zje mäso, potom zemiaky a nakoniec uhorky! Načo mu to ja dávam naraz? Nech zje jeden deň mäso, druhý deň zemiaky, keď to nepotrebuje naraz v ústach. Pradedko Julo sa ťa nedožil. Už teraz máte čosi spoločné.

Strhne si podbradník, podá mi ruku: „Ňa! Pvá duá!“ (prvá druhá)

Počítame schody do podkrovia. Nasleduje obľúbená hra s vankúšmi. Už nepresedám z jedného na druhý podľa jej rozmaru. Nadvihnem zadok a čakám, nech mi vankúš sama vymení. Vymyslím zmenu. Idem si sadnúť a prevalím sa na chrbát: „Júj, ako som sa prekopŕcla!“

Haňa chytí záchvat smiechu, až jej klokoce v hrdielku a kričí – eče eče! Jej smiech je nákazlivý, smejeme sa obe, až na nás kričia zdola – čo tam robíte?

Prebehne do mojej izby, kde sa tatino poobede pokúšal uspať ju. Keď hodinu rečnila, vzdal to a prišli dole. Na posteli našla dudu. Čakala som, že ju dá do pusy. Nie. Má ju iba na spanie, zdá sa, že to už rešpektuje. Zoberie ju, podíde k mojej rozostlanej posteli a položí na vankúš!