Anotace: ***
11.9.2021
Monka malú uspí v podkroví, zavezie do roboty Petru, zastaví sa nakúpiť.
„Mamaaa!“ zakričí Haňa.
Prídem za ňou s úsmevom: „Ty si už vyspinkaná?“
„Ja štem maminku!“ kriví ústočká.
„Maminka išla nakúpiť. Príde za chvíľočku,“ chlácholím ju.
„Ja štem maminku!“ zarosia sa jej očká.
„Maminka už ide takto po schodoch,“ prstami kráčam od bruška k tváričke.
Zatvorí očká a spinká ďalej.
Radšej neodchádzam, ležím pri nej. Počujem Monku dole odomykať.
Po chvíli sa znova prebudí: „Maminka, je doma?“
„Áno, už je tu. Zakrič na ňu!“
„Nie, daj mi júčku!“
Chytí ma za ruku a znova zaspí.
Pozorujem ten spiaci zázrak. Je naša!
***
V chránenej dielni majú deň otvorených dverí. Ideme pozrieť Petru, mamina príde za nami neskôr. Vediem ju za ruku po schodoch.
„Júbim ťa! Stjašne!“
Som taká zaskočená a dojatá, nezmôžem sa na slovo.
„Ty mňa júbiš?“
„Áno!“
„Tjošku?“
„Najviac na svete!“