Anotace: ***
11.9.2021
Monka malú uspí v podkroví, zavezie do roboty Petru, zastaví sa nakúpiť.
„Mamaaa!“ zakričí Haňa.
Prídem za ňou s úsmevom: „Ty si už vyspinkaná?“
„Ja štem maminku!“ kriví ústočká.
„Maminka išla nakúpiť. Príde za chvíľočku,“ chlácholím ju.
„Ja štem maminku!“ zarosia sa jej očká.
„Maminka už ide takto po schodoch,“ prstami kráčam od bruška k tváričke.
Zatvorí očká a spinká ďalej.
Radšej neodchádzam, ležím pri nej. Počujem Monku dole odomykať.
Po chvíli sa znova prebudí: „Maminka, je doma?“
„Áno, už je tu. Zakrič na ňu!“
„Nie, daj mi júčku!“
Chytí ma za ruku a znova zaspí.
Pozorujem ten spiaci zázrak. Je naša!
***
V chránenej dielni majú deň otvorených dverí. Ideme pozrieť Petru, mamina príde za nami neskôr. Vediem ju za ruku po schodoch.
„Júbim ťa! Stjašne!“
Som taká zaskočená a dojatá, nezmôžem sa na slovo.
„Ty mňa júbiš?“
„Áno!“
„Tjošku?“
„Najviac na svete!“
28.01.2026 00:24:00 cappuccinogirl
...nespěchám na to, ale fakt si říkám, že se obrovsky těším, až tohle uslyším, od své vnučky:-)))**
28.01.2026 00:30:39 gabenka
všetko má svoj čas
a až príde, budem ti to veľmi priať
a možno nám o tom aj niečo napíšeš
27.01.2026 20:56:04 jitoush
...Gábi,chodím si sem k Tobě pro "laskavěnky"..........už mi to nedá,když sem do modra někdy nahlédnu,abych si Tvé "vnučkovské"nerozklikla......Šeráček to hezky vyjádřil......Ji./úsměv/.....jsou to taková pohlazeníčka...