Niet krajšieho mena, ako Hanka

18.10.2021

Bábiky Hanka a Jurko. Neviem, čo vyviedol Jurko, od rána je Jujo. Ustavične ho napomína, zvyšuje na neho hlas.

„Tie bábiky sa volajú Hanka a Jurko?“ dávam kontrolnú otázku.

„Hanka a Jujo,“ opraví ma.

„Takže Hana a Juro,“ snažím sa uplatniť rovnoprávnosť.

„Nie Hana. Hanka!“

Pri slove Hanka sa naladí do nežnej tóniny, akoby ho sladko obrátila na jazýčku.

***

„Ako sa volá bábätko v brušku?“ pýta sa Haňa mamy Monky.

„Ešte nemá meno. Vyberieme mu nejaké spoločne. Aké by sa páčilo tebe?“

„Hanka.“

***

„Gabi, choď žobjať Hanku a Jujka, ja šom štajá.“ Ľahne si na posteľ, aby dodala vážnosť svojim slovám, dodá: „Aši žomjem.“

„Ja som Hanka veľmi stará, nedožijem do jari, nebudú mi kukučky kukať na tom mojom košiari,“ zanôtim.

„Ešte.“

A tak spievam stále dokola, na bábiky zabudne.

„Hani, ja som mladá alebo stará?“

„Štajá.“

„Mamina je mladá alebo stará?“

„Mjadá.“

„Baba Ola je mladá alebo stará?*“

„Štajá.“

Bea, tatino, Peťa, všetkých zaradí správne.

„Dedo Mišo?“

„Štají. Vjaštne mjadý! On ešte tjochu vidí.“

„Haňa, starí ľudia nie sú slepí, oni vidia. Niektorí lepšie, iní horšie, rovnako veľa mladých ľudí nosí okuliare a môžu byť medzi nimi nevidiaci.“