25.10.2021
Monka píše: „Poobede Haňa spala a keď už sa budila, zavolala ma. Ľahla som si k nej a po chvíli sa pýta – prečo máš také smutné očká? Hovorím, že ma bolí hlava. A ona – tak ja už vstávam, ale ty ešte ležkaj, keď ťa bolí hlávka! No neni úžasná!? Už len to, že si všimla, že mám smutné oči a ešte ma nechá aj oddychovať. Zas ma raz prekvapila, aká je už veľká a múdra.“
„Je veľmi múdre a citlivé dievčatko, až sa bojím, aby ju tento svet príliš často nezraňoval,“ odpisujem.
I čistá a krásná dušička občas uvízne v trní! Myslím ale, že má ve vás vždy pevné zázemí, které jí ochrání, a má se i kam v špatných časech uchýlit. Však není a nebude nikdy na trable sama!*
07.02.2026 01:39:39 šerý