Včera

3.6.2022

„Haňa, keď budeš klikať myšou, okamžite ideme dole,“ upozorňujem ju vopred.

Vyskočí mi na kolená, pustím jej tri obľúbené pesničky. Prepnem na word, píše si. Zrazu schmatne myš, pokliká, zahundre si: „Aj tak už chcem ísť dolu.“

„Tak takto nie, moja milá. Toto neskúšaj, lebo viac ťa k noťasu nepustím!“

***

Ako k babke si toľko dovoliť nemôže, zvolí hru na známu rodinu. Ja som Robko, mladší brat, ona je Simonka, veľká sestra, ktorá už má aj vodičák.

„Obko, odsadni si! Ty tu o ničom neozhoduješ!“

Poslúchnem.

„Obko, pozi sa, aký tu máš boedel! Okamžite to pozbieaj a daj do šuplíkov!“

„Ale to rozhádzala Hana!“ bránim sa.

„Upaceš to a na tom tvám!“

***

Hojdám ju na hojdačke, na vedľajšej záhrade je zohnutá suseda.

„Čo tam obí teta?“

„Asi trhá burinu.“

„Či sú to neni nedajbože jahody!“

Sú. Zámerne zahmlievam, aby nepýtala.

„Hanka, ty ľúbiš jahôdky?“ pýta sa Ela.

„Ľúbim!“

„A môžem ti dať?“

„Môžeš. Gabika má staé očká. Ona si myslela, že tháš buinu.“