Chémia

26.9.2023

Kým Haňa nechodila do škôlky, dostala u mňa po obede tyčinku zo sušeného ovocia bez cukru a bola spokojná. V škôlke sa oslavuje, deti nosia cukríky, lízanky, neviem, čo všetko, a tak jej jazýček zmaškrtnel. Rodičia sa snažia, aby nezjedla všetko cestou domov, ukladajú doma do skrinky. Každý deň dostane jednu sladkosť. Ak veľmi neposlúcha, v ten deň sa zo skrinky jedna sladkosť odoberie. Čítajú zloženie a komentujú: „Toto je nezdravé, Hanka! Toto je samá chémia!“

„Prosím si sladkosť!“ dožaduje sa po obede.

Ponúkam ovocnú tyčinku.

„Nie! Ja chcem nezdravú!“

„Nezdravé nemám. Môžem ti umyť hrozno, nektárinku.“

„Nie! To je zdravé!“

„Tu máš cukrík!“ ponúkne jej mama Monka.

Po dobiedzaní dostane ešte jeden, so slovami: „A dosť. Dnes už nič sladké.“

Vymámi ešte zdravú tyčinku a ideme sa hrať. Mamina odchádza s Ninou na prechádzku, aby si v kočiariku pospala. Hanka odmieta, chce zostať doma. Asi po hodine zbehne dole a skúša znova: „Prosím si nezdravú sladkosť!“

„Čo povedala mamina? Ak máš v pláne robiť scénky ako u babky Oly, zabudni. Mňa tým neobmäkčíš. Hrozno alebo nič. Keby som ti dala ešte jeden cukrík, aj tak to poviem mamine a nabudúce zostaneš v škôlke, príde iba s Ninou. Stojí ti to za to?“

„Tak mi daj to hrozno!“

„Kúzelné slovíčko?“

„Prosím si!“

Rozprávam Monke, že Haňa to na mňa ani neskúšala. Vie, že by to bola strata času.

„Vieš, akú scénku mi minule urobila pred obchodom? Kúpila som iba ovocie a ona začala vyvádzať, kričala tam: „Ja chcem niečo nezdravé! Chcem chémiu! Ola sa bojí jej plaču, vždy jej radšej dá, čo chce.“