Empathy, upravená verzia, I. kapitola :D

Anotace: Trocha som to pozmenila, niečo som vyhodila, niečo nechala a čosi pridala :D

1.kapitola
"Pravdu o nás vedia asi len tí druhí... Tí, čo s nami a vedľa nás žijú a sú svedkami našich činov."
Peter Holka, z knihy Normálny cvok

25.2. 2012, Miami

Po preplnenej ulici mesta Miami v štáte Florida sa rýchlym krokom ponáhľal mladý muž . Bol vysoký, vlasy svetlej hnedej farby mu odstávali na všetky strany a na tvári mal slnečné okuliare. Cez plece mal prehodenú tašku. Ruky mal hlboko v vreckách a a kráčal so sklonenou hlavou. Vyzeral, že každý deň má zlý.
Zamieril do malej kaviarne s terasou, kde si sadol k nízkej, nenápadnej žene s dlhými čiernymi vlasmi. Čítala noviny, ale keď si sadol, odložila ich.
"Nemáte strach, že vám na to prídu?" opýtala sa žena vecne.
Muž si zložil slnečné okuliare a trocha prižmúril oči kvôli horúcemu miamskému slnku. Mal ich podliate krvou a fialové kruhy tiež nevyzerali najlepšie.
"Skúšali ste niekedy ignorovať bolesti hlavy?" odvrkol jej podráždene. Žena odvrátila pohľad. Nadýchla sa a chcela niečo povedať, ale nakoniec si to rozmyslela a zostala ticho.
"Normálne lieky mi nazaberajú, Formanová ," dodal miernejšie," skúšal som už všetko. prosím vás!"
Žena si povzdychla a siahla so tašky, ktorú mala pod stolom. Vytiahla odtiaľ nenápadnú balíček, ktorý položila na stôl. Mladík si ho akoby nič strčil do tašky.
"Dúfam, že si uvedomujete, že neohrozujete len seba, ale aj mňa!"sykla Formanová, "má úžasnú kariéru právničky a nechcem o ňu prísť...Viete o tom, že dílovanie je trestné? "
"Áno, viem," opäť si nasadil okuliare," môj život je nahovno."
"Včera som hovorila s Thompsonom," Formanová sa oprela a prekrížila si ruky na hrudi," viete, že vás podozrieva?"
"Teší vás to." Aj napriek tomu, že mal okuliare cítila, že na ňu upiera pohľad. "Nehovoríte mi nič nové."
"Nie, neteší!" Formanová klamala. Vedela však , že je to zbytočné. On bol empatik. On vedel všetko. On vedel, ako sa cíti každý v jeho prítomnosti. To ju desilo a bránilo jej v tom, aby k nemu mohla cítiť ľútosť.
"Nemusíte klamať," postavil sa a chystal sa na odchod,"čo sa týka Thompsona...nemusíte si o mňa robiť starosti."
Touto ironickou poznámkou sa lúčil.
***
Samantha Darková bola dcérou majiteľa niekoľkých kasín vo Vegas, v Meste hriechov. Samantha Darková nebola porcelánová bábika, nebola zhýčkanou dcérenkou bohatého otecka.
Mala vlasy čierne ako noc, ostrihané nakrátko a každý, kto ju poznal vedel, že si s ňou nemá začínať. Na ľavom ramene mala tetovanie - pavučinu snov.
Jej otec bol na ňu hrdý - bola pre neho syn, ktorého nikdy nemal. Samantha však nemala v pláne zostať vo Vegas a prebrať po otcovi kasína.
Ona patrila inde. Ona bola iná.
***
Položil si sedadlo na miesto spolujazdca a naštartoval. Čierne SUV vycúvalo z parkovacieho miesta a vyšlo na diaľnicu.
Snažil sa upokojiť - ale nešlo mu to. Hlava mu išla streliť. Bol už u niekoľkých doktorov - ale vždy mu povedali to isté. Že je úplne zdravý. Zakaždým.
On však vedel, že niečo s ním nie je v poriadku. Nálady ľudí vo svojom okolí vnímal omnoho silnejšie ako inokedy. A ovplyvňovali ho viac. Ani poriadne nevedel, ako sa cíti on sám. A toho desilo.
Bol empatik. Bol človek, ktorý na seba berie trápenia ostatných, ale o tie jeho sa nezaujíma nikto. Nenávidel to. Občas mal chuť to všetko skončiť - vziať svoju zbraň a vpáliť si guľku do hlavy, aby to prestalo. Aby mal svätý pokoj.