Na zajtrajšok nemyslím - 42. Kapitola - Noc

Na zajtrajšok nemyslím - 42. Kapitola - Noc

Rovnomerné búchanie kvapiek do týpí narušilo hlučnejšie. „Hej, vy dvaja! Už je ráno! Žijete vôbec?“ Harryho prenikavý hlas ich zobudil.

Darja sa strhla, oprela sa o lakeť a rozospato nechápala, čo sa deje. Keď si to uvedomila, sadla si a chytila sa za hlavu. Vôbec jej nepomáhal fakt, že dole pri nej ležal usmiaty Shane, ktorého takéto necitlivé prebudenie vôbec neprekvapilo. Harry mu to robieval, keď si po preflámovanej noci pospal trochu dlhšie.

„Žijeme! Daj nám chvíľku a prídeme na raňajky!“ pokojne mu zakričal.

Darja si znova ľahla. Pre istotu si ruku, čo bola bližšie k Shanovi preložila cez tvár tak, že jej zakrývala oči. Chvíľu tak ležali. Počúvali kvapky aj vlastný dych. Vedela len jedno, že už sa ho tak strašne nebojí. Kládla si otázku, či ľutuje to, čo sa stalo. Nevedela si na ňu odpovedať.

„Dobré ráno,“ povedal jej.

„Bré,“ odpovedala mu bez toho, aby sa na neho pozrela. Potom si to však rozmyslela, dala ruku z tváre preč, ľahla si na bok a celkom pekne sa na neho pozrela. Na neho sa nehnevala, skôr na seba, ale nedalo sa to už zobrať späť. Jej včerajší nápad, ako ho dostať do sucha, nebol ten z najlepších.

Požiadala ho: „Nehovor im to, prosím.“

Snažila sa samú seba presvedčiť, že to nič pre ňu neznamenalo, že sa nič nezmenilo. Svoje vlastné dôvody na to, čo urobila, ráno už nechápala. Ono sa to stáva, že ráno je fakt múdrejšie večera. Toto bolo presne také ráno. Dovolila mu to len preto, že ... ´Vlastne prečo?´ Ráno už nedávalo logiku niečomu takému. Cítila, že sa niečo zmenilo, ale aj tak to nemienila zopakovať. Chcela, aby to pochopil. Raz a navždy!

„Nemal som v úmysle,“ odpovedal Shane, ktorý mal chuť vykričať do sveta, aký je šťastný, ale teraz už nemohol. Chcela mu tú radosť pokaziť.

„Stalo sa to iba raz.“

„Samozrejme,“ s úsmevom súhlasil.

„Urobila som to, lebo mi ťa bolo ľúto,“ čiastočne zaklamala. Ak by mala byť k sebe úprimná, pravda bola trochu iná. Dávno sa ho túžila dotýkať, jeho svalov, cítiť jeho blízkosť, už od toho rána v Sladkom sne, keď ho budila a pri ňom ležala cudzia žena. Trochu jej vtedy závidela. Ten moment mala často pred očami. Aj preto mu neverila. Spomienka na Laru v Shanovom objatí ju prenasledovala, nech robila, čo mohla. Aj v toto ráno sa jej vybavila.

Shane jej celkom neveril. Mohol to byť jeden z dôvodov, ale v noci sa od neho ani nepohla. Ak by to urobila iba z ľútosti, nemala dôvod sa k nemu túliť v čase, keď si myslela, že spí. Cítil ako mu jemne pohladila tvár, ako sa dotýka jeho ruky a prstom kopíruje tetovanie, dokonca si bol istý, že nad ránom mu na rameno vtisla jeden veľmi opatrný bozk. Toto všetko sa mu nemohlo zdať, aj preto mu bolo veselo.

„Jaj, aha, fajn, tuším aj dnes pôjdem spať do stavby. Celkom sa mi to oplatilo,“ zasmial sa a pobozkal ju na líce nedbajúc na to, ako sa ona potom bude cítiť. Mal jednoducho dobrú náladu a ani jej reči ju nemohli pokaziť. Cítil, že sú to iba slová. V skutočnosti tá noc bolo pre ňu viac, ako dokázala jemu a možno aj sama sebe priznať.

Dajra si vzdychla, pokrútila hlavou, vyskočila z provizórneho lôžka a rýchlo sa obliekla dbajúc na to, aby zo svojho tela odhalila čo najmenej. Cítila sa nepochopená. Jeho vtipkovanie jej vôbec nepripadalo smiešne. Preto, aby mu ukázala, ako vážne to myslí, dôrazne vyhlásila: „Zabudni, že sa to bude opakovať!“

V otvore stanu dodala: „Nemalo sa to stať, ale ty si bol taký tvrdohlavý. Nič lepšie mi nenapadlo. Musíš aj ty cítiť, že to bola chyba.“ A ospravedlňujúco sa usmiala.

No už počas raňajok bolo zrazu všetko iné. Také neobratné. Keď Shane Darju poprosil o masť, tak sa jej ruky tak roztriasli, že jej takmer vypadla. Našťastie misku s ňou stihla zachytiť. Zahryzla si pri tom rozkošne do dolnej pery, keď sa vyplašene pozerala po okolí, aby sa zistila, že kto si to všimol. Iba Shane. O to väčšmi sa zahanbila.

Keď dolievala čaj, tak dala aj jemu bez toho, aby ju o to poprosil. Akosi automaticky. Uvedomila si to, až keď sa na ňu milo usmial. V momente si za to vynadala. On jej na oplátku posunul nôž na mazanie skôr, ako oň stihla požiadať a ona ho za to obdarovala prekvapeným pohľadom. Keď si ho podávali, tak sa im ruky stretli. Bolo to veľmi príjemné. Bolo to iné ako dovtedy.

Darja klopila oči pred Shanom takmer celý čas. Snažila sa správať normálne, ale vôbec jej to nešlo. Potom chcela pridať Remymu kašu, tak trochu vyliala, nasledovalo utieranie stola.  Pripadala si ako slon v porceláne, do čoho sa pustila, to nezvládala. Ani hladná nebola, málo hovorila, radšej sa postavila k špinavému riadu, aby ho poumývala. Tam ďalej od neho jej bolo príjemnejšie. Sústredila sa na to, aby nič nerozbila a šlo jej to dobre.

No Shane za ňou po chvíli prišiel a začal sám od seba utierať taniere. Darja ho chcela odohnať, ale on jej povedal: „Z krásy mi neubudne.“

Tá jeho dobrá nálada ju vytáčala. Ale chcela byť nenápadná, tak si zahryzla do jazyka. Hádkou by nič nevyriešila, skôr upútala ešte viac na nich pozornosť.

Nia na Shana pozerala ako na zjavenie, Harry mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Shane nikdy nič také, odkedy tam prišli, neurobil. Hoci sa tí dvaja počas umývania a utierania vôbec navzájom nerozprávali, ale vždy s niekým iným v miestnosti, tak Harry vydedukoval do očí bijúcu, zmenu ich správania. Bol za synovca rád, ale či to malo ovplyvniť Darjin odchod, to netušil.

Konečne chlapi odišli na stavbu a Dajra si mohla vydýchnuť, že si pár hodín od prítomnosti toho ľahtikára oddýchne. Chlapi vyliezli na konštrukciu strechy, aby pokračovali v začatej práci, ale nevyrukoval s výsluchom okamžite. Trvalo mu niekoľko hodín, kým sa na to odvážil. Bolo to príliš osobné. Vlastne ani nevedel, či má s tým vôbec začínať, ale musel vedieť, na čom je on a Nia. Shanova dobrá nálada, ktorú dovtedy mal, sa okamžite pokazila.

„Stále chce ísť preč,“ posťažoval sa.

Harry pocítil sklamanie a na svoje prekvapenie dosť veľké. Myslel si, že zblíženie pomôže. Dúfal v to.

Opýtal sa: „Skúsil si ju presvedčiť, aby tu zostala, kým teraz pôjdeme preč? Vravel som ti, aby si jej povedal, že ju potom odprevadím.“

„Nie. Kvôli mne by to neurobila. Včera sa mi priznala. Niekoho tam má, preto chce ísť. Niekoho, koho má radšej ako mňa,“ dodal trpko. Už nepochyboval, že jej na ňom záleží. Vedel to. Starala sa o neho. Dbala o jeho blaho. Inak by ho predsa v noci do týpí neťahala a hlavne by sa mu neoddala. Napriek tomu, že celý čas cítil jej neistotu. Mrzelo ho, že mu neverí. Darja bola posledný človek na svete, ktorému by chcel ublížiť, úmyselne, či neúmyselne.

Harryho to nepríjemne zaskočilo. „Aha, to je zlé. Je to veľká škoda. Dnes ráno som mal na chvíľku pocit, že ste sa k sebe mali. Vieš, to pri tom riade.“

Shane prestal pracovať, utrel si vodu z čela a upravil vlasy, ktoré mu vyskočili z uzla a zavadzali pri práci.

„Nechcem o tom hovoriť, prepáč. Je rozhodnutá odísť a pochybujem, že by som ju ja vedel zadržať. Navyše donútila ma sľúbiť jej, že ju zoberiem. Nemôžem teraz od nej žiadať niečo iné. Ak chceš za tú Niu, popros ju ty. Ja nemôžem.“

„Ty sa jej bojíš!“ vyrukoval s tvrdením Harry.

Nebol ďaleko od pravdy. Shane si netrúfal meniť svoje slovo po včerajšku. Nebolo by to správne, tak to cítil. Dohoda bola dohoda.

Shane zabúchal klinec do ďalšej škridle, a až potom odpovedal.

„Pozri, možno to tak vyzerá. Nechcem jej ubližovať. Ak sa bude cítiť inde lepšie ako tu, nech ide. Mám ju príliš rád na to, aby som ju nútil urobiť, čo nechce. Bral by som jej slobodu rovnako, ako muži, čo ju chceli zajať do otroctva a na to ju mám príliš rád.“

„Nechápem ťa. Hovoríš, že ju máš rád a zároveň ju púšťaš preč? Mne sa to nezdá logické.“

„Myslel som na to. Máš pravdu. Ale nie je práve o tom láska? Dovoliť tomu druhému plniť si svoje sny? Ak jej sny sú mimo mňa, tak mi to nie je jedno, ale nechcem stáť v ceste k jej šťastiu. A čo ty vieš, možno nakoniec zistí, že jej šťastie je predsa len so mnou.“

Harry zahundral: „Aké státie v ceste? Však by si za tých šťastím išla len o pár týždňov neskôr!“

´Ale za tých pár týždňov by ma možno znenávidela´, pomyslel si Shane. To nechcel pripustiť. Nasilu také veci nejdú.

„Hovorím, skús to ty. Vysvetlil som ti, prečo to nespravím. Skús to pochopiť. Fakt nemôžem.“

Povedal to príliš smutno, aby sa ho snažil ujo ešte prehovárať. Len si pomyslel, že mu verí, že to skúsil. Bolo to teda na ňom.

Zaujímalo ho už iba jedno: „Ty tu zostávaš?“ Bál sa, že ak odíde Darja, Shane nebude mať motiváciu vrátiť sa z Taile sem. Napriek tomu, čo mu ukázal. Sklamanie v láske núti občas ľudí robiť nerozumné veci. Vlastne dosť často.

„Áno, zostávam. Aj tak nemám kam ísť,“ odpovedal úprimne Shane. „Teda, ak fakt môžem,“ dodal.

Harry sa veľmi potešil. Keby práve neboli na streche a nemusel by sa držať jednou rukou trámu, tak by synovca vyobjímal. Vyzeral byť rozhodnutý pripojiť sa k nemu.

„Urobil si mi radosť. Neboj sa. Časom zabudneš. Nájdeš si lepšiu,“ chcel ho uchlácholiť.

´O tom silne pochybujem,´ pomyslel si Shane, ktorý povedal nahlas. „Určite.“

Ani jeden z nich tomu celkom neverili. Na dievča, ktoré už druhýkrát zachránili a predsa zabudnúť nedá. Ani hnevať sa na ňu nedalo. Nemalo to v živote jednoduché. Bolo ako zranené vyplašené zranené sŕňa s veľkými očami, na ktoré sa musí ísť opatrne, lebo môže od strachu aj zahynúť.

No Harry si povedal, že to ešte skúsi a už hľadal argumenty, ktoré by ju mohli najlepšie presvedčiť.

Autor Veronika Valent, 10.01.2021
Přečteno 31x
Tipy 0
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
© 2004 - 2021 liter.cz v1.4.12 | Facebook, Twitter