Dnešok je ten deň! 22. kapitola - Prímerie

Anotace: Len pre čitateľov 12+ :-)

Po chutnej večeri, ktorá pozostávala dokonca z dvoch chodov, pečeného mäsa s ozajstnými pečenými zemiakmi a improvizovaného múčnika s plnkou zo sušených sliviek, nastala družná debata. Atmosféra už bola celkom uvoľnená, všetci prežili ťažké časy, takže im padlo vhod si trochu vydýchnuť a porozprávať sa. Ani Darja k tomu nemala ďaleko, aby sa touto atmosférou dala zviesť. Sedela celý večer bokom od iných a snažila sa naporciovať, nasoliť a do suda naložiť v ten deň ulovené mäso. Sud potom odložili do zabezpečenej kôlne, kde vďaka soli a zime bolo dokonale zakonzervované. Potom už len tak sedela a počúvala. Keď odišla Lea s deťmi spať do nového domu, pretože už nevládali dlhšie ponocovať, začalo sa rozprávať aj na vážnejšie témy.

Nia bola zvedavá, ako Ben zomrel, ako to Lea znáša. Potom si obe ženy vypočuli rozprávanie o nejakom Adamovi a jeho priateľke, ktorých Darja nepoznala. Bolo to komplikované, tá Lucy bola milenkou starého Rocca, na ktorého mala Darja naozaj zlé spomienky. Nepočúvalo sa jej dobre, že ten darebák ešte žije a ničí životy iným ľuďom. Shane sa pri tom na ňu tak súcitne pozrel, že ho mala chuť vyfackať. Darja sa neľutovala. Ak sa jej to aj niekedy stalo, tak ju to rýchlo prešlo. V živote už prešla toľkými zlými situáciami, že keby pri každej mala padnúť do pasce sebaľútosti, tak sa nestihne vyhrabať z ďalšej. Sebaľútosť je hlúposť, ktorú si nemohla dovoliť.

Darja jednoducho brala život ako taký, občas dobrý, často zlý, niekedy doslova o hubu. Vedela jednu pravdu, a to že vždy sa musí ísť ďalej! Musí sa myslieť hlavne na teraz a až potom na zajtrajšok. Dnešok je to, čo ho vytvorí, takže ho treba prežiť čo najužitočnejšie. Malými krôčikmi smerovať k nemu. Cez bolesť, cez slzy, cez strach, ale ísť. Jednoducho sa musí ísť ďalej, ak chce človek prežiť. Tak aj ona sa snažila nemyslieť často na to zlé, čo sa stalo. Vytesniť spomienky na všetky tie hnusné veci. Aj na Sladký Sen. Preto sa jej o ňom zle počúvalo a Shane to videl. Darja sa však tešila, že z toho prekliateho hotela zase niekto utiekol, kto tam nechcel byť. Bola to dobrá správa a dúfala, že sa s tou babou na jar stretnú, ak ich dovtedy nechytia.

Darja si od otca zobrala veľa vecí, aj heslá: Život je boj, Ak nejde o život, nejde o nič, Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Všetky tri často používala, pretože stále musela o niečo bojovať, často jej pri tom išlo o život, ale vždy sa niečo naučila, poprípade získala. Niekedy to bolo priateľstvo, inokedy ponaučenie. Nikdy nič materiálne naozaj hodnotné, ale to málo si cenila. Ono je to tak, na negatívne udalosti okolo sa dá pozerať dvomi spôsobmi, pozerať alebo nepozerať. Darja sa radšej nepozerala. Čo sa stalo, to sa už neodstane. Ďalšia múdrosť, ktorú niekde na ceste svojho života pochytila.

Takže Shanov starostlivo-súcitný pohľad odignorovala a radšej sa jeho smerom už viac nepozerala, hoci to bolo pre ňu ťažké. Veľmi dobre vyzeral a hádzal po nej také smutné psie oči, ktorým bol problém odolať. Vedome sa nepozerala ani vtedy, keď rozprával, ako dlho sa nevedel z horúčok dostať Harry, ani ako ťažko sa mu dostávalo do formy. Vtedy študovala Harryho tvár, ktorému sa v nej zračilo dojatie. Rekonvalescenciu už opisoval aj Harry, ako sa učil znova jesť, chodiť a vlastne aj rozprávať. To všetko ich tak zdržalo, že prišli až teraz. Aj keď si to Darja nechcela priznať, bola to pre ňu veľká úľava, že to prežili a že vôbec prišli. Nia bola v siedmom nebi, neustále hladkala muža, túlila sa k nemu. Obdivne na neho hľadela.

Napokon sa reč zvrtla na: „No, a ako sa uložíme?“ To bola otázka Harryho, ktorý chcel byť so ženou v posteli, kde dovtedy spávala Darja.

„Ja môžem aj tu, na zemi,“ odpovedala mu ona na prekvapenie všetkých. Každý rátal s tým, že pôjde so Shanom do stanu, teda, že všetko bude ako predtým.

Shane sa na ňu pozrel, vyzeral urazene: „V stane je predsa dosť miesta.“

Fakt mu ani len nenapadlo, že by s ním nechcela ísť pod jednu „strechu“.

Všetci dospelí čakali na jej odpoveď. Bolo to hrozne frustrujúce. Vyháňali ju niekam, kam nechcela ísť. To nemohli myslieť vážne!

„V stane musí byť teraz hrozná zima, nejdem tam. Zostanem tu, nebudem vám zavadzať,“ povedala a začala si chystať lôžko na dlážke.

Shane urazene odišiel.

Nia dojčila a presviedčala Darju, že je to v poriadku. Ani jej by sa tam teraz nechcelo ísť. Potom sa ešte chvíľku bavili o pôrode, o Dorotke. Následne si všetci ľahli, svetlo sa zhaslo. No Darja nevedela spať. Uvedomila si, že zo stanu doniesla do domu dve kožušiny, na ktorých sa ležalo, aj ešte jedna prikrývka by tu mala byť. Nech už bola na Shana akokoľvek nahnevaná, nechcela mu vedome ublížiť. Musela mu to doniesť.

Tak zobrala všetky tie veci a prešla s nimi len tak v kabáte a spodnom oblečení do stanu presvedčená, že sa tam nezdrží dlho a o chvíľu sa vráti. Shane bol hore, sedel pri ohni, ktorý bol v strede stanu, do pol pása vyzlečený a vôbec na netváril, že je mu zima. Vyzeral takmer tak príťažlivo, ako keď ho videla prvýkrát polonahého v Sladkom sne. Vlastne vyzeral omnoho lepšie. Lebo to telo už poznala, už sa ho dotýkala, bozkávala, túlila sa k nemu, poznala jeho vôňu. Svetlá a tiene si podávali ruky na krivkách jeho svalov, nebolo ľahké od toho odtrhnúť zrak. Zase bola na neho Darja rozzúrená, toto naozaj nemusela vidieť!

Prekvapene sa na ňu pozrel.

„Toto som priniesla!“ povedala drsnejšie ako chcela, dala to hneď k dverám a ponáhľala sa odtiaľ.

„Nechceš vidieť, čo som ti doniesol?“ počula za chrbtom.

Povedala síce: „Nie“, ale predsa len zastala a otočila sa. Myslela si, že to bude mať niekde poruke, povie mu, že je to hlúposť a pôjde si po svojom.

Ale Shane mal v rukách akýsi balíček. Nechcela, aby si myslel, že ju zaujal. Preto povedala: „Zajtra si pozriem. Inak, zabudla som ti povedať, aby si v noci dával pozor, je tu veľa vlkov a kojotov, občas sa odvážia až sem.“ Cítila potrebu ho varovať. To bol jeden z dôvodov, prečo nechcela ísť do stanu. Zdalo sa jej to podstatne nebezpečnejšie.

„Áno? Dobré vedieť, asi budeme musieť ich stavy preriediť. Môžeš byť pokojná, ony nemajú rady oheň, kým bude horieť, nepriblížia sa. A, navyše, mám tu Rocka,“ odpovedal jej s úsmevom a pohladil šteňa vlčiaka. Tešil sa, že konečne majú neutrálnu tému na rozhovor. Šteňa sa pozornosti pána potešilo, vďačne mu začalo obhrýzať prsty.

Pohľad na silného Shana, ako sa hrá s malým stvorením roztopil aj Darjino nazlostené srdce. Nechtiac sa pousmiala: „Tak tento ťa naozaj neochráni.“ Potom si to však uvedomila a dodala: „Nie, naozaj, hrozne sú drzé. Radšej by si mal ísť aj ty spať do domu.“ Celé to z nej vyhŕklo skôr, ako si uvedomila, ako to vyznie. Zháčila sa. Nemýlila sa.

Aj Shane sa pousmial. ´Bojí sa o mňa.´ Darja to už nevedela vziať späť, trochu sa zapýrila.

„Fakt si nechceš pozrieť, čo v tom je?“ podával jej do kusa látky zabalený balíček. Darja ho zobrala, hneď podľa váhy a tvaru vedela, čo v ňom je. Srdce jej poskočilo od radosti. Knihy. Tie odmietnuť mohla, ale nevedela.

Podišla bližšie k ohňu, aby lepšie videla na uzol špagátu, ale jednou rukou sa jej ho nedarilo rozmotať. Tak si čupla a pokračovala v tom.

„Nechceš nôž?“ povedal Shane a podával jej svoj nožík. Darja sa na neho zase nechtiac pozrela. Vyzeral tak prekliato dobre, až si vzdychla.

„Tak daj,“ zobrala si od neho nástroj, ktorý ukončil jej trápenie s povrázkom. V balíčku sa nachádzalo až päť kníh, z toho dva romány, jeden cestopis, dve encyklopédie.

Shane pozoroval obdarovanú. Vyzerala nádherne. Vlasy mala starostlivo uviazané, tak že jej bolo vidieť krk. Okrem trochu rozopnutý kabát jej trochu zliezol z pleca, preto odtiaľ vykúkalo tenké ramienko tielka. Stalo sa to, keď vyberala prvú z kníh a zabudla si to napraviť, tak sa z darčeku tešila. Shane videl, ako jej červeň vstúpila do tváre, keď si ich začala listovať. Bolo to také zvláštne vzrušenie, ktoré on síce vôbec nechápal, ale presne dúfal, že takúto formu radosti jej urobí. Darja milovala čítať, ale zvyčajne nebolo čo. Oči je žiarili šťastím ako malému decku, keď mu dáte sladkosť.

Opatrne sa k nej priblížil a pomohol kabátu ukázať trochu viac z ramena. Tam jej dal bozk. Darja sa síce tvárila, že si číta, prevracala ďalej strany, no ten bozk v nej vyvolal búrku pocitov. ´Fakt by som mala ísť,´ pomyslela si.

„Ktorá sa ti páči najviac?“ zahováral svoj skutok Shane, pričom zhlboka vdychoval jej vôňu. Pocítil k nej prudkú túžbu, ale vedel, že to také jednoduché nebude. Ak bola nedobytná predtým, nebude to jednoduché s ňou ani dnes, keď sa k nemu správa celý deň dosť škaredo.

„Táto, budeme si ju čítať s Remym. Vieš, kým ste tu neboli, začala som ho učiť písmená, je veľmi šikovný,“ pochválila chlapca a snažila sa nemyslieť na to, že je naozaj najvyšší čas opustiť toto až príliš horúce a nebezpečné miesto.

Shane sa odvážil posunúť trochu vrkoč a pobozkať ju na krk. Darja musela zavrieť, oči, ešte že to Shane nevidel. Také príjemné to bolo, také známe. Aj jeho telo v jej blízkosti. Lákalo ju to oprieť sa oň, cítiť jeho oporu, ukázať mu, že na neho čakala, aj keď sa na neho hnevala. Za to čo jej urobil. Za to že ju opustil. A hlavne za to, koľko strachu jej svojím meškaním spôsobil.

Tak vstala, napravila si kabát, knihy si priložila k bruchu a rozhodne povedala: „Ďakujem za dar. Milo si ma prekvapil, ale už musím. Zajtra ti môžem ukázať, kde sú teraz umiestnené pasce.“

Shane sa postavil tiež, zachytil jej ruku. „Dobre, môžeme ísť aj pred raňajkami, ak chceš. Vtedy je najväčšia šanca, že tam ešte niečo nájdeme.“ Takmer o hlavu menšia Darja zdvihla k nemu zrak. Jeho hnedé oči sa na ňu tak krásne dívali.

„Ako chceš, príď ma zobudiť, ak by som zaspala,“ povedala potichu.

On sa zohol, priblížil sa k jej uchu a pošepkal: „Ak by si tu zostala, nemusel by som nikoho iného zobudiť.“ Potom ju na to ucho jemne pobozkal. Tisíce ihličiek prebehlo Darjou. Trochu sa odtiahla, pozerala mu do očí, na nos, na pery, do očí, na pery a... kapitulovala. Tak hrozne potrebovala byť s ním.

„Tak dobre,“ pošepla takmer pri jeho ústach.

Shane ju jemne objal. Neodsotila ho. Ich pery sa konečne spojili a snažili sa dobehnúť čas, ktorý spolu neboli. Po uši zaľúbený muž si ju v náručí preniesol na lôžko a tam sa ju snažil presvedčiť o svojej láske. A hoci bol jemný, ako to lenv  tej chvíli dokázal, ona mu v jednom momente, keď sa jej trochu menej obratne dotkol prsníka, povedala: „Opatrne, prosím.“ V tom momente spomalil, nechcel ju vyľakať, ani jej ublížiť, práve naopak, chcel sa s ňou milovať tak jemne a tak nežne, aby jej ukázal, ako veľmi ju ľúbi. A hlavne tak, aby po ďalšom milovaní s ním sama túžila.

            Asi sa mu to nepodarilo, lebo potom cítil, alebo skôr vnímal, že sa rozplakala. Ležali spolu nahí, zakrytí prešívanou dekou, ona chrbtom k nemu. Nechcela, aby vedel, že plače. Bola úplne potichu, len jej telo sa triaslo.

            On nechápal. „Čo je? Spravil som niečo zlé? Bolí ťa niečo?“

            Ona sa cez slzy zasmiala a plačlivým hlasom povedala: „Všetko! Myslela som si, že ťa už nikdy neuvidím.“

            Shane jej povedal: „Poď sem.“ Pritiahol si ju a objal.

            Ona si zaborila tvár do jeho hrude a nechala padnúť ešte zopár sĺz, až potom povedala: „Ale aj tak sa hnevám!“ Obliekla sa, pripravila si lôžko v bezpečnej vzdialenosti od neho a s vážnou tvárou zahlásila: „Dobrú noc!“

            Ale Shana jej reakcia už neoklamala. Už mu odpustila. Len sa ešte sama s tým musí vyrovnať.

            Priložil teda na oheň, aby im nevyhasol a aby mali aj naďalej teplo. Ľahol si aj on a s úsmevom na tvári a dobrým pocitom, že to dobýjanie nebolo až také zdĺhavé, ako sa po dnešku bál, zaspal. Bola jeho, aj keď nie úplne. No to nevadí. S tým sa dá ešte všeličo spraviť.

Darja zaspala od únavy ešte skôr ako on a po dlhočiznom čase sa jej nič nesnívalo a spala spokojnejšie ako bábätko. Už aj jej podvedomie malo pocit, že si to konečne môže dovoliť.