Sex, Molynium, Rocknroll časť 7.

Keď sa Džony v sobotný podvečer predieral preplneným rockovým klubom U divokého psa, hodinky na jeho ľavej ruke ukazovali desať minút po siedmej. Ohúrený početnou návštevou mieril k baru umiestnenom na vyvýšenom balkóne, odkiaľ bol výhľad priamo na pódiu. Tam sa práve začínala zvučiť prvá kapela. Podľa rozpisu malo ísť o Analgeticum, ktorých vystúpenie desať minút meškalo.
Rovnako meškal aj Džony, preto sa snažil čo najskôr nájsť Martina.
Obišiel dlhý zástup návštevníkov klubu, čakajúcich na osvieženie v tekutej forme a sadol si na voľnú stoličku z kraja barového pultu.
Sedím pri bare
Rýchlo odoslal Martinovi správu a rozhliadol sa dookola. Netrvalo dlho, aby zistil, prečo si aj pri totálnom nátresku mal kde sadnúť. Išlo o miesto, kde ste na pokraji záujmu, úplne mimo centra diania a hlavne schovaný pred obsluhou, lebo medzi vami vytvára stenu drevená tabuľka s ponukou alkoholických nápojov.
Zvuková skúška na pódiu skončila a chaotické tóny vystriedal súzvuk všetkých nástrojov, ktoré do klubu vypustili prvú skladbu. Vtedy Džony zvedavo vyrazil k balkonovému zábradliu, odkiaľ mal rozhľad na dianie v celom klube, aj keď riskoval, že ho niekto podsadí. Vlastne, aj keby, ľúto mu nemá byť za čím.
Energické vystúpenie kapely postupne rozhýbavalo dav, no do istej miery bolo cítiť, že je brzdený nízkym promile a relatívne skorou hodinou.
Svižný rock obalený v garážovom prevedení vrýval svoje tóny pod kožu aj úplne triezvemu Džonymu, čo sa na ňom prejavovalo dupaním nohou do rytmu.
Pri tretej pesničke takmer aj zabudol, že na niekoho čaká, keby mu periférne videnie neskrížila Martinova ruka s politrom piva v ruke. Svoj sľub splnil a hneď podal jeden pohár zlatistého nápoja Džonymu. Naznačili prípitok a cez hustú penu nasmerovali obsah pohárov do seba.
Džony predstavou o dobrom pive na plnej čiare sklamal svoje chuťové bunky a s pokrivenou tvárou pozrel na Martina. Takže dobre pivo. Haha. Vtipálek. V myšlienkach si neodpustil komentár.
„Ideme si sadnúť?“ zakričal Martinovi do ucha a rukou naslepo namieril na najhoršie miesto na sedenie v klube, ak nie v celom meste.
„Kde?“ rovnako zakričal aj Martin, po tom ako sa rozhliadol za seba.
„Tam.“ keď sa Džony obzrel, zistil, že miesto pri drevenej tabuľke je už obsadené. Teraz nevedel či žiaľbohu, alebo chválabohu, zmohol sa však len na gesto mávnutím ruky.
Kým členovia zoskupenia Analgeticum postupne prechádzali koncertným playlistom až k záverečnej bodke, otočil Džony do seba tri pivá. Aj zásluhou hlučnej aparatúry toho moc s Martinom neprehovoril, no aj cez to si všimol, že pribudjúcim časom bol čoraz viac nesvoj. Nervózne sa rozhliadal a častejšie pozeral do davu, ako na pódium.
Len čo klub ako tak stíchol, mal v pláne vyrukovať s otázkou či sa niečo deje, no nestihol. Martin vyhral rozstrel a ako prvý zahlásil Džonymu, že si musí odbehnúť a bez čakania na prípadnú reakciu zmizol. Žeby naozaj za jeho zmenami stála ženská? A žeby naozaj bola tu? Nie je z nej zbytočne nervózny? dedukoval sám pre seba.
Svetlá na pódiu zhasli, čo značilo výmenú stráži a v intímnom šere započali prípravu na koncert členovia kapely Efernity.
Osamotený Džony pozrel najskôr na poloprázdny pohár a vzápätí prebehol zrakom rad čakajúcich ľudí pred barom. Pri výčape narátal tri obsluhujúce, čo vychádzalo, že teoreticky o desať minút by mohol byť pohár v jeho ruke opäť plný.
Už bol pevne rozhodnutý zaradiť sa medzi ostatných, keď jeho pozornosť upútal štíhly štyridsiatnik s dlhou čiernou bradou, pretkanou občasnou šedinou. Opretý o vitrínu so založenými rukami sledoval, ako dievčatá v čiernych outfitoch zatiaľ uspešne bojujú s náporom zákazníkov. Tmavomodrá polokošeľa a výraz tváre napovedal, že ide o vedúceho skupiny. Čo však Džonyho zaujalo, bolo jeho tetovanie gitary na predlaktí. Presne také isté už videl. Zdobilo ruku jednému starému známemu. Ten však nemal takú dlhú bradu a už vôbec nie šedivú. Na druhú stranu je pravda, že ho nevidel približne desať rokov.
Džony spravil krok vpred a zaostril zrak, aby sa presvedčil, či to nie je predsa len on. Stále váhal, až kým sa im nestretli pohľady. Bradatý muž nahodil úprimný úsmev, s ktorým obišiel bariéru, tvorenú barovým pultom a s nadšením Džonymu nastavil ruku.
„Vítam ťa Džony.“ stisol mu pravicu.
„Pepe, ty starý pes. Čo šaškuješ za tým barom?“ V občianskom preukaze niesol v kolónke krstného mena údaj Peter, no väčšina ľudí ho poznalo pod prezývkou Pepe.
„Nie starý, ale divoký." Pepe nahodil úškrn.
„No to ma podrž. Čo tak, že si sa pustil do prevádzkovania klubu? Oplatí sa to vôbec?“ Džony prekvapene nadvihol obočie.
„Vášeň k rocknrollu?“ Pepe nadvihol plecia, čím naznačil, že dôvodov by vedel nájsť určite aj viac. „Počkaj chvíľu.“ Varovne zdvihol prst, uchmatol Džonyho takmer prázdny pohár a utekal za bar, kde bez čakania schmatol dva plné pollitráky, za čo si vyslúžil tri nahnevané pohľady. Tváril sa, že ich nevníma aj keď zacítil v chrbte zapichnuté tri imaginárne dýky.
"Počul si niekedy skupinu Efernity?“ Pepe podal Džonymu pivo do ruky a naznačil mu, aby išli k okraju balkóna, kde je lepší výhľad.
„Dnes budem mať premiéru.“
„Máš sa na čo tešiť, ide o riadny nášlap. Majú síce nezvyčajne hlbší názov, ale pôvodne sa volali Podchod, ako zo starej dobrej punkovej školy. Až potom k ním prišla nová basáčka s umeleckými sklonmi a presadila si názov Efernity. Vieš, ako skomolenina od slova eternity, večnosť.“ Pepe s nadšením prezrádzal pikošky až kým ho neprerušila samotná kapela, ktorá sa začala predstavovať.
„Pepe, prekvapilo ma , že tu máš natrieskané, ale všimol som si, že aj keď tu je natrieskané, málo ľudí sa sem hodí. Po stránke imidžu, ale aj toho ako to slabo žije pod pódiom. Kedysi bývali divokejšie akcie.“
„Je iná doba Džony." Pepe musel zakričať Džonymu do ucha, lebo skupina Efernity spustila prvú skladbu.
Doba sa skutočne zmenila, ale Efernity preniesla Džonyho späť možno o desať rokov. Surové trieštivé nazvučenie mu pripomínalo undergroundové koncerty, ktoré kedysi navštevoval.
Po prvej pesničke prišla výmena, ktorú spestril krátky sólom na bicie bubeník v čiernom elegantnom klobúku. Spevák si požičal basgitaru a po mikrofóne siahla basáčka Alex. Zosúladená v čiernočervených pasikavých podkolienkach, čiernych riflových šortkách a červenom tričku položila pravú nohu na reproduktor, slúžiaci ako odposluch, rozpustené vlasy prehodila za plece a roztočila mikrofón na šnúre.
S prísnym pohľadom do publika prečkala prvé tóny a potom začala spievať.
„Hey you, you’re way ahead of me
You’re drunk on apathy
You burned right out
Hey you, you’re just a cripple now
We sell for millions now
They sold you out..“
„Veď to je Playing your song od Hole.“ Nadšene zakričal Džony na Pepeho, ktorý odpovedal palcom hore. Špinavé hútne nazvučenie a otrávený Alexin hlas spolu až neskutočne fungovali, čo bolo vidno aj na ľuďoch pod pódiom. Alex využila situáciu, nabehla k okraju pódia, odkiaľ skočila otočená chrbtom do davu, ktorý si ju rukami postupne posúval. S pohľadom do stropu klubu, nadnášana rôznymi veľkosťami dlaní, neprestávala spievať, pričom prísny výraz tváre nahradila blaženým. V tom momente sa cítila, ako skutočná rocková hviezda, aj keď vedela, že ide len o chvíľkovu ilúziu. Keď ju dav vrátil späť na pódium, opäť naň pozerali prísne ľadovo modré oči.
„Čo povieš?“ zakričal Pepe, keď na krátku chvíľu stíchli nástroje.
„Že keby som mal v sebe väčšiu hladinu alkoholu, utekám dole do kotla.“ Džony sa zasmial, ale Pepe pri všetkej serióznosti išiel zobrať ďalšie kolo.
Efernity spustili ďalšiu pesničku a Džony zaregistroval, že dav začína čoraz viac ožívať. Tiež si však všimol podozrivých mladíkov, ktorí sa predierali pomedzi ľudí a pri každom zastavovali, ako otravní pouliční predajcovia.
Sústredene pozeral, kým ho neprekvapil dotyk na ramene. Vyzerá to, že pred miestnou ponukou sa tu zrejme nikto neschová, pretože jeden z mladíkov bez čakania predostrel Džonymu ponuku.
„Starký, kúpiš jednu za desať?" zakričal a nenápadne mu ukázal zip vrecko s tabletkami.
„Čože?“ Džony slabo rozumel.
„Jáj, pán je tu nový. Pilotná je vždy zadarmo.“ Mladík vložil taletku Džonymu do ruky a rýchlosťou iluzionistu zmizol.
Džony pozrel na tabletku a potom opäť na ľudí pod seba. Obraz sa zmenil. Mladíci sa transformovali z otravných predavačov na obslužný stánok. Z balkóna bolo pekne vidno, ako im idú zákazníci naproti, čo však bolo najviac zarážajúce, že medzi nimi videl Martina.
„Extrémne kreatívne obdobia, potom úplne vyhorenie, keď nedokázal dokončiť svoj vlastný projekt. Chce ísť na rockový koncert a rockovú hudbu nemá rád. Vraj dobré pivo. Ku všetkej úcte k Pepemu, to pivo nie je žiadny šláger. Naivná predstava, že sa môže jednať o ženu.“ Džony si v hlave krátko zrekapituloval z čoho podozrieval potenciálnu Martinovu známosť. „Nie ženská, ale drogy!! Preto sme tu!“
Džony opäť pozrel na tabletku v ruke, ktorej štruktúra mu bola podozrivo známa. Podozrivo známa, ale nemal s ňou dočinenia niekoľko rokov. Tak isto, ako niekoľko rokov nevidel chemika, ktorý sa považoval za jej stvoriteľa.
„Snáď to len nebude.. kurv..“ Džony si chcel zahrešiť, ale prerušil ho príchod Pepeho.